Ráno Nahlas

Minister životného prostredia Ján Budaj sa zúčastňuje na rokovaniach o zostavení novej vlády.

Včera spolu s Eduardom Hegerom rokovali so stranou Za ľudí a chcú hovoriť aj s SaS. 

V dnešnom podcaste sa dozviete aj to, kedy Igor Matovič podá demisiu, a pýtali sme sa aj, či vláda vytvorí Igorovi Matovičovi novú pozíciu. 

Moderuje Peter Hanák.

Ak na jednej strane stoja ultimáta a postupné odchádzanie ministrov, na druhej je formulka – berieme na vedomie, rokujeme. A ak sa tie ultimáta k tomu aj množia, rovnako sa s postupujúcim časom aj časovo posúvajú. Zo stredy sa stáva štvrtok, prichádza nový pondelok a do tretice ešte aj piatok o týždeň! Čo ale stále neprichádza – to je avizované položenie funkcie zo strany premiéra. A to ani po dvoch výzvach hlavy štátu.

A ak krajina takpovediac politicky stojí – nerokuje už ani parlament – pandémia ide – s miernejším náporom – no predsa ďalej. Nemocniciam sa síce začína uvoľňovať, obetí však stále pribúda – a to na dennej báze. Už sme prekročili hranicu deväťtisíc.

Aj to je obraz Slovenska posledných troch týždňov. Do čoho vyústi? Do vlády s novým premiérom, ktorý však bude s tým starým spojený viac ako pupočnou šnúrou, či ku koaličnému patu, na konci ktorého budú nakoniec všetkými odmietané predčasné voľby?

„Matovič si nevie priznať prehru, no rozklad vlády po roku pôsobenia nie je ničím iným, ako prehrou“, tvrdí Grigorij Mesežnikov, politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky.

Logika súčasného vývoja smeruje podľa Mesežnikova k tomu, že predčasné voľby budú nakoniec jediným riešením. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že najmä „protagonista“ týchto dní, ako politológ označuje Igora Matoviča, upustí od pozície „všetko, alebo nič“. „Politika je aj o ústupkoch“, tvrdí politológ.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Smerujeme k predčasným voľbám a dnes sa už hrá veľký zápas o ich intepretáciu pred voličmi, tvrdí bývalý dvojnásobný minister dzurindových vlád a stratég SDKÚ Ivan Šimko. SaS i Za ľudí by sa radi zbavili premiéra, ten zasa chce ísť do prípadných predčasných volieb ako jediný garant zápasu s mafiou a bývalých partnerov obviniť pred voličmi zo zrady.

Vo vládnej kríze by sa dnes už zrejme stratil aj povestný detektív Colombo, Ultimáta striedajú ultimáta, pribúda počet ministrov podávajúcich demisiu, paralyzovaný je už aj parlament a tak po všetkých tých silných slovách je hľadanie konsenzu nevyhnutného na vládnutie čosi ako Colombova žena – síce sa o nej stále hovorí, no ešte ju nik nikdy nevidel. Rok od zostavenia vlády tak Slovensko čelí jej pádu a politici sa namiesto vládnutia venujú sami sebe.

Ako dopadne aktuálna vládna kríza a akú politickú budúcnosť nám môžu priniesť hroziace predčasné voľby? A kde sa v tom celom vlastne stratil občan a jeho potreby? V ráno nahlas na to odpovie dlhoročná postava slovenskej kresťanskodemokratickej politiky, človek, ktorý stál za zrodom SDK, ktorá porazila Vladimíra Mečiara a stratég dzurindovej SDKÚ Ivan Šimko.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Ide o posledné výstupy vrámci politickej šou Igora Matoviča, čoho si je dosluhujúci premiér vedomý, alebo politická pomsta je len kalkulom pred kapitolou menšinovej vlády?

Otázky, ktoré nastoľuje vývoj koalično-vládnej krízy posledných dní a hodín. Martin Slosiarik, ktorý stojí na čele agentúry Focus, to odhaduje na menšinovú vládu.

V nedeľu Igor Matovič oznámil podmienky pre svoj odchod z funkcie predsedu vlády. Medzi nimi Sulíkov odchod, vzdanie sa funkcií ministerky Márie Kolíkovej a podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu zo strany Za ľudí a rovnako koniec Jany Bitó-Cigánikovej na čele parlamentného zdravotníckeho výboru. Stranu SaS rovnako žiada o vrátenie jedného z ministerstiev.

Richard Sulík už reagoval svojou demisiou, no rovnako si dáva podmienku: ak chce Igor Matovič zostať ministrom, rovnako ním chce byť naďalej aj šéf SaS.

Strana Za ľudí má svoj postoj oznámiť dnes, Veronika Remišová však naďalej hovorí o pokračovaní v štvorkoalícii a vyzýva partnerov k rokovaciemu stolu.

Hnutie OľaNO prišlo so stanoviskom, v ktorom počíta s „rokovaniami o ďalšom vývoji pri rekonštrukcii vlády“. Pozvať chce tak Richarda Sulíka ako Veroniku Remišovú.

Hosť: Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus

Moderuje Jaroslav Barborák

Čelíme vlne smútku a po pandémii Korony nás zrejme čaká ešte aj epidémia duševných porúch, varuje renomovaný psychiater Peter Breier. Naša psychiatrická starostlivosť pritom nestíhala už v predpandemických časoch no a dnes počet depresii, úzkostí, panických porúch či domáceho násilia alebo závislostí dramaticky narastá. Pomôcť by ale mohli eurofondy.

Z európskeho Plánu obnovy by sa totiž mala zreformovať aj starostlivosť o naše duševné zdravie. Rezort zdravotníctva však chce za 100 miliónov najmä stavať – postaviť detenčný ústav, centrá pre autistov, ale najmä vybudovať vyše 50 psychosociálnych centier pre chronických pacientov. O starých ľudoch, deťoch s ADHD - či sociálnych pracovníkoch, ktorí už dnes v našej psychiatrii zúfalo chýbajú však v pláne niet ani zmienky. Na zriadenie dočasnej „Národnej linky podpory duševného zdravia“ sa pritom našlo úctyhodných 500 tisíc eur.

Či teda milióny z európskeho Plánu obnovy našej psychiatrickej starostlivosti reálne pomôžu je tak podľa odborníkov veľmi otázne.

V akom stave je duševné zdravie Slovákov sužované pandémiou a jej dôsledkami? A ako to zvládne naša psychiatrická starostlivosť, ktorá takpovediac krívala už v predpandemických časoch? No a akú reformu vlastne prináša 100 miliónový plán rezortu zdravotníctva, o ktorom sa doteraz neviedla prakticky žiadna diskusia a to nielen medzi pacientmi, ale ani medzi odborníkmi? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovedia psychiater Peter Breier a Andrej Vršanský z ligy za duševné zdravie.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

V koalícii sa čoraz hlasnejšie hovorí o odchode SaS – a o riešení vládnej krízy, po ktorom by táto stran jednoducho odišla do opozície a jej posty by sa prerozdelili medzi zvyšné tri strany koalície. Zástancom tejto myšlienky je napríklad šéf hospodárskeho výboru za OľaNO Peter Kremský.

V rozhovore sme sa ho pýtali aj to, či by chcel byť ministrom hospodárstva namiesto Richarda Sulíka. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová tvrdí, že SaS môže z koalície odísť – a neskôr sa do nej vrátiť.

A samozrejme hlavné slovo pri riešení tejto otázky bude mať strana Za ľudí. Odpovie nám predsedníčka klubu Jana Žitňanská.

Moderuje Peter Hanák. 

Slovensko je zlyhávajúci štát, neplní si ani tie najzákladnejšie funkcie ochrany občanov v otázkach života a zdravia. Navyše, nevidieť tu ani alternatívu kompetentných a nemafiánskych politikov, tvrdí novinár a publicista Arpád Soltész. Podľa neho, my vôbec nepotrebujeme žiadnych extrémistov ani fašistov, v deštrukcii štátu si vystačíme aj sami - a možné alternatívy po prípadných predčasných voľbách budú vraj ešte horšie.

„Lomikare Lomikare, do roka a do dňa ťa pozývam na boží súd,“ pamätná veta zo slávneho jiráskovho románu Psohlavci sa tu u nás – na Slovensku v roku 2021 stáva smutnou realitou. Liberáli Richarda Sulíka naplnili svoje vlastné proroctvo – ak neodíde z čela vlády Igor Matovič, odídu z nej oni nuž, a keďže Igor Matovič zatiaľ nikam neodchádza, odchádzajú oni. Vládna väčšina tak prakticky rok po svojom vzniku čelí polčasu rozpadu a krajina je tak vystavená nielen hrozbe predčasných volieb ale aj rozpadu štátu a to v doslova v priamom prenose.

Je rok od volieb a Slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí, prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby?

Ráno Nahlas s dlhoročným komentátorom a novinárom Arpádom Soltészom.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Je rok od volieb a slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby?

„Nevychádzame z údivu. Do pandemickej krízy si privodiť aj politickú krízu, to je naozaj originálne.“ Pohľad na to, čo sa u nás deje posledné dva týždne z pohľadu Petra Šabatu, komentátora a šéfredaktora Českého rozhlasu Plus. „Potrebujete vládu, ktorá naozaj vládne“, dodáva.

„Z Prahy vidíme Matovičovu bezradnosť, moc ju len obnažila“, tvrdí.

Igor Matovič je podľa neho pre túto koalíciu nebezpečný ešte aj v pozícii, že by bol len jej radovým poslancom. „Viem si celkom živo predstaviť, že Matovič sedí v parlamente a robí opozíciu svojej vlastnej vláde. To je jeho naturel. A v tom je nebezpečný“, tvrdí Petr Šabata s vyše desaťročnou skúsenosťou z pôsobenia v médiách na Slovensku.

Problém vidí v „neexistencii“ dobrej alternatívy pre aktulnu vládnu zostavu. „Hlas, Smer a Kotlebovci to nie sú“, tvrdí Šabata.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Naša stratégia očkovania je slovenskou verziou povestných „hunger games,“ teda boja o prežitie za každú cenu a bez akýchkoľvek civilizovaných pravidiel. Tvoríme novodobé "schindlerove zoznamy", hovorí Lucia Plaváková, ktorá sa téme očkovania podrobne venuje už celé dlhé mesiace. Podľa nej by sa náš systém očkovania dal nazvať jedným slovom: Chaos, no je to chaos, v ktorom náš štát tých naozaj slabých hádže doslova cez palubu.

Očkovanie - to by malo byť dnes tým povestným svetlom na konci tunela v tejto priam šialenej pandemickej dobe. No tu, na Slovensku, je otázkou, komu sa toho svetla vlastne dostane a najmä - na základe akých civilizovaných a skutočne zmysluplných pravidiel.

Napokon, kto z nás nepozná večery strávené za počítačom čakajúc na opakovanú a opakovanú snahu o registráciu svojej mamy či otca a kto z nás nevidel všetky tie autá zúfalo sa preháňajúce po celej krajine, v ktorých vozíme svojich otcov či mamy, v snahe ich zaočkovať. No a kto z nás vlastne pochopil všetky tie zložité, neustále sa meniace pravidlá slovenského očkovacieho systému?

Ako teda funguje náš očkovací systém, kto sa skrýva za tou povestnou „kritickú štruktúrou štátu“ a koľko Dominík Cibulkových sa tu dnes predbehlo v systéme? A ako náš štát vlastne myslí na všetkých tých starých ľudí, ktorí nie sú priaznivcami internetu a ako registruje ľudí s vážnymi či chronickými diagnózami, ktorých Korona doslova tu a teraz ohrozuje na živote?

V Ráno Nahlas sa o tom porozprávame s Luciou Plavákovou, bývalou kandidátkou na poslankyňu za koalíciu PS Spolu, ktorá sa dnes téme očkovania intenzívne venuje už celé dlhé mesiace.

Moderuje: Braňo Dobšinský

„Due ore di macchina da Bratislava“ - Dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Veta, ktorú len pred niekoľkými dňami vyslovil pápež František. Tie dve hodiny sa vzťahujú na cestu autom z Budapešti. Práve tam má ísť v septembri a nahlas tak vyslovil svoju vôľu navštíviť aj Slovensko.

Prekvapivým bol spôsob, ako svoj zámer pápež ohlásil. Akoby len tak mimochodom spomenul Bratislavu s tým, že „prečo nenavštíviť Slovákov?“, keď už bude tak blízko v susednej Budapešti. Dodal pritom, že „neviem….aj tak začínajú veci“.

Šlo o pápežov momentálny nápad, alebo čo mohlo byť za ním?

Publicista a hlavný koordinátor poslednej z návštev Jána Pavla II. na Slovensku Marián Gavenda hovorí, že Františka síce sprevádza povesť „neriadenej strely“, ale v prípade zahraničných ciest existuje detailné plánovanie, zvlášť v aktuálnej pandemickej dobe.

Za voľbou Bratislavy môže byť nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej a viac ako dobrý dojem, ktorý vo Vatikáne zanechala; rovnako pápežova skúsenosť s pútnikmi od nás, ktorých bolo počas generálnych audiencií vo Vatikáne „vždy živo počuť“. A v neposlednom rade je tiež fakt, že v bezprostrednom pápežovom okolí sú dvaja Slováci, ktorí sa starajú o jeho verejné liturgické slávnosti.

Ako sa pripravujú pápežské cesty? A na aké Slovensko František v septembri môže prísť? Vzhľadom na aktuálne polemiky – či už príslušnosti ku konkrétnym cirkvám vrámci sčítania obyvateľov, alebo voľbu možnosti bez vyznania; otváranie otázky nedokončenej odluky cirkvi od štátu či ďalšie vstupovanie do potratovej legislatívy.

Pápež František pri prípadnej návšteve vystaví Slovensko podľa Mariána Gavendu „skúške evanjeliom“.

„Cirkev tu vyžila, aj keď štát dával veľké peniaze na jej likvidáciu“, dodáva.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Premiér zatiaľ vládnu krízu ustál, končí iba minister zdravotníctva Marek Krajčí. Aj v hnutí OĽaNO však vidia Matovičove chyby. V dnešnom podcaste budete počuť predsedu poslaneckého klubu najväčšej vládnej strany, Michala Šípoša.

Bezchybný však v OĽaNO podľa Michala Šípoša nie je nikto.

Rozprávali sme sa aj o tom, či sa odchádzajúci minister Krajčí dopustil nejakých chýb, kto zodpovedá za 8 tisíc mŕtvych, kedy vlastne k výmene dôjde, a kde budú hľadať nového ministra.

Moderuje Peter Hanák. 

Streda, ktorá mala byť dňom D pre rozseknutie vládno-koaličnej krízy, hodiny rokovaní za zatvorenými dverami, väčšina strán skúpa na vyjadrenia, no aj z toho mála sa dal postihnúť posun, ktorý to „rozseknutie“ priniesť môže: ešte pred týždňom tu bola akoby zákopová vojna nezmieriteľných pozícií, teraz sa hovorí o „vôli ísť ďalej v tejto koalícii“, či o „snahe“ zotrvať v nej – no s potrebou nejakej formy personálnej „sebareflexie“, či „zmeny manažmentu pandémie“. Ak však odchádzaním predtým hrozili liberáli a zaľudí, teraz to vytiahol Boril Kollár – podporu koalície podmienil politickým obchodom podpory požiadaviek svojej strany – inak sa zoberieme a odídeme my – tak to dnes naformuloval.

„Kollárova požiadavka je nehorázna, nerieši krízu ale seba“, tvrdí Miroslav Řádek, politológ Trenčianskej univerzity.

Aké má šance táto zostava? A koľko času ešte má?

„Odchod Sulíkových liberálov z tejto koalície otázka dní, nanajvýš týždňov“, tvrdí politológ.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Nezvládame nielen pandémiu, ale nezvládame ani jej sociálnoekonomické dôsledky - toto nie je vládnutie, fejsbukovo sa dlhodobo vládnuť nedá, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. V spoločnosti pritom podľa nej narastá nielen hnev, ale frustrácia a zúfalstvo prerastá už do všeobsiahleho smútku krajiny.

Slovensko sa čoraz viac ukazuje ako krajina stavaná len do dobrého počasia, pandémia a jej dôsledky dôkladne demaskovali všetky naše nedostatky a všetky tie naše obvyklé „akože“ riešenia. Okrem Korony sme pritom nútení sledovať aj vážnu politickú krízu, v ktorej si premiér s ministrom hospodárstva už ani len nevedia prísť na meno no a v hre je okrem možnej rekonštrukcie vlády aj opozičné referendum o predčasných voľbách.

Ako dopadne spor Sulík kontra Matovič z pohľadu političky, ktorá ich – ešte ako premiérka, veľmi dobre spoznala? Čo sa ukrýva pod hladinou tohto politického zápasu a čo tento štýl vládnutia, neustáleho chaosu a permanentného hľadania vinníkov urobí s našou spoločnosťou?

V Ráno Nahlas nám nastaví zrkadlo expremiérka Iveta Radičová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia, ktorá akoby mala prestávku – a to vo vládnutí aj v koaličných väzbách. Formálne síce všetko pokračuje, reálne sme tu už týždeň v stave vyčkávania. Na to, či zostava, ktorú dali dokopy minuloročné voľby pôjde ďalej a prípadne v akej podobe. Pred týždňom si totiž premiér propagáciou Sputnika rozhneval dvoch koaličných partnerov – Zaľudí a SaS až – až natoľko, že volajú po zásadnej rekonštrukcii vlády. A ak oni hovoria, že už majú Matovičových spôsobov dosť, premiér a jeho ľudia naznačujú, že na odchod sa nechystá. Očakáva sa teda, kde sa prikloní Boris Kollár a jeho Sme rodina.

Ako sa na to pozerá trojnásobný podpredseda parlamentu, tridsaťročný poslanec, líder najpr MKDH, neskôr SMK a naposledy prvý muž strany Most-Híd, politik so skúsenosťou piatich vládnych koalícií, naposledy rovno so Smerom-SD. Béla Bugár.

Hovorí o marazme, ktorý môže rozložiť krajinu; tiež o svojich skúsenostiach s protagonistami sporu - Matovičom a Sulíkom. „Matovič neustúpi, ešte to vyhrotí. A buď sa psychicky zloží, alebo bude musieť ustúpiť Sulík. Inú možnosť nevidím“, tvrdí Bugár

„Vládnuť sa nedá len cez sociálne siete“, kritizuje prístup premiéra Matoviča. Na príkladoch predchádzajúcich predsedov vlád a riešenia koaličných kríz približuje, čo tejto zostave chýba. „Dzurindovi stačila na presvedčenie rebelujúceho Migaša prechádzka okolo Dunaja“, ilustruje. „Nič podobné tu nevidím“, dopĺňa Béla Bugár.

Béla Bugár v rozhovore opisuje aj zákulisie odstúpenia Roberta Fica po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S požiadavkou, ktorá vtedy rezonovala na plných námestiach, vtedy pred predsedu Smeru-SD predstúpil práve on. „Sme sa postavili a povedali sme, že musí odísť alebo odídeme my“.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Čakajú nás dlhé mesiace zahnívania, týmto sa končia akékoľvek snahy o zásadnejšie sľubované zmeny. Takto komentuje vládnu krízu sociológ Michal Vašečka. Toto podľa neho nie je vládnutie, premiér namiesto toho predvádza permanentnú show.

Od volieb uplynul iba rok a Slovensko už čelí nielen zdrvujúcej pandémii, ale aj vážnej politickej kríze, v ktorej ide vládnym politikom doslova o všetko. Zatiaľčo Korona nám deň čo deň berie stovky spoluobčanov, vládni – no i opoziční politici, si nevedia prísť ani na meno a namiesto premyslenej stratégie ako svorne čeliť pandémii sa politické kuloáre zaoberajú rošádami vo vládnych kreslách či referendom o predčasných voľbách. Slovensko pritom v boji s pandémiou žalostne zlyháva, no o politickej sebareflexii na Hradnom kopci niet ani chýru. O čo teda ide v aktuálnej kríze vládnym liberálom a je premiér Matovič schopný nejakých ústupkov a aspoň nejakej sebareflexie? A kam zmizol pojem politická zodpovednosť a prečo ju pri tempe 100 obetí denne necíti minister zdravotníctva?

Žiaľ, aj keď tu žije nesmierne množstvo šikovných ľudí, ukazuje sa, že nemáme na viac. Kľúčový omyl je, že takzvaní bežní ľudia zvolili obyčajných ľudí no očakávajú, ž budú vládnuť neobyčajne. Nechali sme sa obalamutiť tézou, že stačí nekradnúť. Ukazuje sa, že to ani zďaleka nestačí, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládnou koalíciou zmieta kríza a na stole sú hlavy všetkých ministrov, vrátane premiéra Igora Matoviča. Ten tvrdí, že ide o Sputnik. Strany SaS a Za ľudí však hovoria, že problémom je štýl vládnutia. O tom sme sa rozprávali s politológom Pavlom Hardošom.

Čo by sa vlastne zmenilo, keby Igor Matovič zostal šéfom OĽaNO, ale nebol by premiérom? A čo sa naopak stane, keď Matovič povie svojim koaličným partnerom nie?

Podľa Pavla Hardoša bude otázkou aj jednota klubu OĽaNO. Rozprávali sme sa aj o tom, ako by mohol vyzerať parlament a vláda po prípadných predčasných voľbách.

Moderuje Peter Hanák. 

Deti poznajú keď prichádza smrť, ale nie vždy to vedia dať najavo slovami tak, ako my dospelí, hovorí šéfka detského domáceho hospicu Plamienok Mária Jasenková. Už roky sprevádza deti tam, odkiaľ už nie je žiadneho návratu a po všetkých tých skúsenostiach tvrdí, že keď umrie dieťa nedá sa to pochopiť, dá sa s tým len zmieriť a prijať to.

Tvárou v tvár hrozbe blížiacej sa smrti tieto deti predčasne dospievajú a neraz tak podľa nej nesú okrem svojho bremena aj starosti a úzkosti nás dospelých.

Aké je to teda keď umiera dieťa, chápe čo sa deje a rozumie kam vlastne ide? Aký to má zmysel a ako sa s touto nočnou morou každého jedného rodičia, dokážu vyrovnať jeho otec či matka?

No a kde v tomto všetkom ešte ostáva nejaký priestor pre súrodencov a prečo i v týchto najťažších chvíľach musia rodičia zápasiť ešte aj s nevľúdnym sociálnym systémom?

Počúvate ráno Nahlas, dnes so šéfkou detského domáceho hospicu plamienok Máriou Jasenkovou, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Covid, sčítanie obyvateľstva, parkovacia politika – čo tieto tri na prvý pohľad nesúvisiace témy spája? Fakt, že pri ich riešení môžu výrazne pomôcť jednoznačné dáta.

Absencia jednoznačných dát robí problémy pri manažovaní pandémie; na dátach je založené aktuálne sčítanie obyvateľov, domov a bytov a ešte len uvidíme, čo všetko z nich vyplynie. A príklad parkovacej politiky najväčšieho slovenského sídliska nás tiež odkáže na dôležitosť dát.

Na dáta v spomenutých kontextoch sa pozrieme s Jánom Hrčkom, starostom najväčšieho slovenského sídliska – stotisícovej Petržalky.

Prečo to na najväčšom slovenskom sídlisku miestami vyzerá, ako by ani žiadny zákaz vychádzania neplatil? Majú samosprávy nástroje na udržanie poriadku?

„Smerujeme k anarchii, ak sú ľudia svedkami, že pravidlá neplatia rovnako pre niektorých vrcholových politikov“, trvdí Hrčka.

A ako konkrétne sa prejaví aktuálne sčítanie obyvateľov stotisícového mesta v meste?

„Ročne prichádza Petržalka o jeden a pol milióna eur“, tvrdí Hrčka. Dôvodom je fakt, že podielové dane sú naviazané na dáta štatistického úradu a podľa neho žije na najväčšom slovenskom sídlisku stoštyri tisíc obyvateľov. Register osôb – ktorý je podľa starostu presnejší a adresnejší – ale vykazuje vyše stosedemnásť tisíc Petržalčanov. Aktuálne elektronické sčítanie obyvateľov má priniesť poriadok aj do týchto nezrovnalostí.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Obávam sa obrovskej pandémie odvrátiteľných úmrtí postcovidových pacientov. Musíme zorganizovať komplexnú rehabilitáciu tých, ktorí prekonali Koronu, hovorí bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky a človek, ktorý osobne vybojoval zápas s Koronou Martin Smatana.

Z nepresných testov sme spravili základ nášho testovacieho systému, čím sme posmelili nezodpovednosť držiteľov "modrých certifikátov",  to je podľa neho naša veľká chyba oproti krajinám, ktorým sa už podarilo úspešne zlomiť pandemickú krivku. Za aktuálne zvládanie pandemickej krízy vláde píše na vysvedčenie päťku a preto by mal z postu ministra zdravotníctva Marek Krajčí, odstúpiť.

Je to už rok, no pandémiu sa nám stále akosi nedarí skrotiť, počet obetí neustále pribúda a v hre je už dokonca aj možnosť absolútneho lockdownu, v ktorom by sme doslova vypli celú krajinu. Kde sa stala chyba, že sme z pozície takpovediac premianta prvej vlny skĺzli až ku krajine, ktorá sa stala odstrašujúcim príkladom ako pandémiu nezvládať? Čo ďalej, kto je zodpovedný a môžeme za to my všetci alebo ide o dôsledky zlého riadenia boja s neustále mutujúcim zákerným vírusom?

V dnešnom podcaste na to všetko odpovie bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz a človek, ktorý Korone čelil osobne: Martin Smatana.

Moderuje Braňo Dobšinský

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb.

A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho.

Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami.

„Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec.

Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Polícia začala viac kontrolovať dodržiavanie opatrení. Nie je to neskoro, keď už máme plné nemocnice a Slovensko je momentálne najkritickejšou krajinou na svete? V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom vnútra Romanom Mikulcom.

Prečo podľa neho ľudia nedodržiavajú opatrenia? A dodržiava ich on sám?

Ako je možné že naše zložky nedokážu vymôcť pravidlá, keď Slovensko má na európske pomery ďaleko nadpriemerný počet policajtov – a za ministra Kaliňáka roky išlo do polície veľa peňazí?

A pýtal isme sa aj na nového policajného prezidenta a jeho minulosť pod Robertom Ficom, ale aj na plánovanú policajnú reformu.

Moderuje Peter Hanák.

Sto dvanásť miliónov prípadov celosvetovo, takmer dva a pol milióna úmrtí, pritom takmer osemdesiat osem miliónov hospitalizovaných – doterajšia štatistika nového koronavírusu v celosvetovom merítku.

Pri zaostrení na Slovensko to vyzerá nasledovne: bezmála tristo tisíc pozitívnych potvrdených PCR testami, vyše štyri tisíc hospitalizovaných a vyše šesť tisíc sedemsto úmrtí. Covid-19, ktorý sa doslova zahryzol do našich životov.

A ako vypočítali renomovaní demografi – on tie životy aj kráti. Odrazí sa to vo výhľade, koľko sa budeme môcť dožiť.

A ak na jednej strane demgrafi v úvodzovkách „merajú“ život, na druhej si rovnako pozorne všímajú dáta o jeho prejavoch – a to aj v aktuálnom sčítaní obyvateľov. To všetko sú témy pre jedného z nich - Branislava Blehu, demografa z Prírodovedeckej fakulty UK v BA.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Napriek oficiálne deklarovaným číslam, počet potratov zostáva v princípe konštantný, tvrdí gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský. Podľa neho skutočný pokles umelých prerušení tehotenstva neprinesú snahy o ich zákaz či obmedzovanie, ale zabezpečí ich sexuálna osveta a najmä dostupná a v niektorých prípadoch i štátom preplácaná antikoncepcia.

Vyhláška ministra zdravotníctva, ktorou de facto spoplatnil interrupcie pre ženy nad 40 rokov, opätovne otvorila citlivú tému reprodukčných práv žien a ich slobodnej voľby v prípade tehotenstva. Smerujeme teda pod ministrom otvorene sa hlásiacim ku kresťanskej viere k obmedzeniu práv žien? Hrozí nám takzvaný poľský – striktne reštriktívny model? A prečo by mal štát preplácať antikoncepciu a učiť o bezpečnom sexe? V Ráno Nahlas na to odpovie prednosta pôrodnice v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský.

Reč však príde aj na varovania ombudsmanky, ktorá opakovanie upozornila na porušovanie práv rodičiek v čase Korony. Prichádza teda v čase pandémie skutočne k pôrodom bez tíšenia bolesti, núteným cisárskym rezom či odtŕhaniu novorodencov od ich mám? Počúvajte ráno Nahlas s pôrodníkom Jozefom Záhumenským.

Moderuje Braňo Dobšinský.

Na počiatku bolo zemetrasenie – otras, ktorý spôsobila smrť dvoch mladých ľudí Jána a Martiny. Likvidácia investigatívneho novinára, ktorý obnažoval obchodné zákulisie politiky a politické zákulisie biznisu veľkých.

Otras, ktorý nahneval ľudí až k masovým protesom; otras, ktorý zmietol duo Fico – Kaliňák; otras, ktorý zamiešal aj následnými februárovými voľbami spred roka; otras, ktorý vyniesol do premiérskeho kresla spočiatku vystrašeného Igora Matoviča. A v týcho otrasoch by sme mohli pokračovať – ich efektom sú aj putá, v ktorých sme mohli vidieť Kočnera, Ruska, oligarchov Haščáka, Brhela…

S postupujúcim časom sme však svedkami nového vrenia pod povrchom – ak smrť Jána a Martiny vyvolala hnev a odmietnutie zriadenia, v ktorom sa mali dobre „naši ľudia“, posledné prieskumy hovoria o narastajúcej popularite tých, ktorí za tým zriadením stáli.

Čo sa zmenilo? A môže za to len covid a jeho manažovanie? Či ventilovanie vnútrokoaličných napätí? Minula sa energia, ktorá vzišla z vraždy Jána a Martiny a ktorá dala hybnú silu k zmene? Alebo z nej ešte môžeme čerpať? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Nik pred tromi rokmi nepredpokladal, že sa dostaneme až takto ďaleko. Je tu obrovský posun, aj Jano by valil oči, keby videl, čo sa deje. Toto nikto nečakal, ale ešte nie sme ani zďaleka za vodou, spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka investigatívny novinár Aktualít Marek Vagovič. Od jánovej vraždy a vraždy jeho partnerky uplynuli včera presne tri roky a podľa Mareka Vagoviča Ján - a najmä jeho práca, zmenili Slovensko.

Aký bol Ján Kuciak ako novinár a akým bol človekom, kam až jeho práca viedla a ako sa za tie tri roky od jeho vraždy zmenilo Slovensko? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie investigatívny novinár a bývalý janov šéf Marek Vagovič.

Moderuje Braňo Dobšinský

Prečo sme najhoršou krajinou v počte obetí pandémie na obyvateľa? Celoplošné testovanie antigénovými testami nám zrejme vôbec nepomáha, a je možné, že dokonca škodí, tvrdí ekonóm a analytik Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. Lockdown je podľa neho deravý - ľudia chodia, kam sa im zachce. V zahraničí to polícia kontroluje efektívnejšie. 

Slovenská ekononika sa podľa neho tento rok spamätá, aj keď sú obchody a reštaurácie zatvorené – a väčšina z nás sa tak bude mať lepšie.

Dajte si pozor na ľudí, ktorí sa vyjadrujú k ekonomike, lebo niektorí zo slovenských ekonomických analytikov – sú skôr ideológovia, ktorí nezvažujú pre a proti. Tvrdia iba, že štát je horší a trh lepší. 

Moderuje Peter Hanák. 

Pandémia nás doslova obnažila, hovorí klinická psychologička Barbora Kuchárová. Korona demaskovala všetky naše závislosti či slabiny a zoči voči neviditeľnému vírusu i rastúcemu počtu mŕtvych sme tak podľa nej konfrontovaní s pocitom vlastnej bezmocnosti a aj smrteľnosti.

Žili sme v ilúzii akejsi nesmrteľnosti, no k životu patrí aj smrť, počúvajme v tomto viac naše deti, oni sú v týchto témach naši navigátori, tvrdí Barbora Kuchárová.

Dnešné Ráno Nahlas s klinickou psychologičkou Barborou Kuchárovou.

Moderuje Braňo Dobšinský

Edward Snowden a Zuzana Hlávková. Čo spája tieto dve mená? V prvom prípade ide o Američana, ktorý zverejnil citlivé informácie amerického rezortu obrany o nedovolenej špionáži v rôznych častiach sveta; v druhom o mladú zamestnankyňu nášho rezortu diplomacie, ktorá prehovorila o predražených štátnych zákazkách počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.

V prípade obidvoch sa hovorí o whistlebloweroch, teda o tých, čo upozornili na nekalé praktiky svojich zamestnávateľov. Ak ich to vtedy stálo aj miesta a museli čeliť silnej štátnej mašinérii, ktorá spochybňovala ich verziu, dnes začíname na Slovensku dokonca zo zákona budovať úrad, ktorý by ich nasledovníkov mal rovno chrániť.

A hoci úrad ešte len vzniká, od piateho februára má svoju hlavu, protikorupčnú aktivistku, právničku, vysokoškolskú pedagogičku a ženu so skúsenosťami z Európskeho súdu pre ľudské práva Zuzanu Dlugošovú.

Ako naloží s mandátom postaviť úrad, ktorý má chrániť oznamovateľov korupcie, ak na druhej strane stoja záujmy, pri ktorých sa ročne doslova tratia miliardy eur?

Moderuje Jaroslav Barborák.

V Rakúsku či Nemecku je veľký záujem o našich lekárov či sestričky, otázkou je, ako na tento lov zareaguje naša vláda, hovorí šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová. Tento rok bude rokom prepúšťania, firmám a podnikateľom už dochádza dych.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov – udalosť desaťročia. A práve dnes je deň, keď sa začína jeho druhá fáza. Domy a byty sa totiž skončili počítať už v piatok.

Len pred pár dňami sa pritom ukončila polemika, ktorú otvorila snaha krátko pred cenzom meniť otázky v súvislosti s národnosťou.

Ako to celé bude vyzerať, naviac v pandemickej dobe, keď napríklad susedné Maďarsko svoje sčítanie obyvateľov odložilo o rok? To slovenské sa pýši tým, že bude najmä z pohodlia domova a teda plne elektronické – prvýkrát vo svojej storočnej histórii. Stretnú sa zámery s realitou? A budú Slováci ochotní naplniť svoju povinnosť? Lebo sčítanie je povinné. Nemusia sa pritom obávať zneužitia toho, čo vo formulároch uvedú? Všetko aktuálne otázky, na ktoré prinesieme odpovede aj v dnešnom Ráno Nahlas. Jeho hosťom je Jasmina Stauder, hlas a tvár aktuálneho sčítania obyvateľstva v pozícii jeho hovorkyne.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Adela Vinczeová je jednou z tvárí očkovacej kampane. Vakcináciu považuje za jedinú cestu, ak sa nechceme zmieriť so smrťou desiatok tisícov ľudí. 

Rozprávali sme sa aj o jej otcovi, ktorý ako ona sama hovorí – je rád označovaný za konšpirátora. 

Budete počuť aj jej vysvetlenie, ako sa ocitla na obálke časopisu Zem&Vek – ktorého šéfredaktor bol medzitým neprávoplatne odsúdený za šírenie antisemitizmu.

A dozviete sa aj, prečo má Adela Vinczeová tajný profil na sociálnych sieťach pod vymysleným menom. 

Moderuje Peter Hanák.

Zabijak, ktorý má aktuálne na svedomí už vyše dva milióny tristo tisíc ľudských životov a na celom svete doteraz poriadne vytrápil takmer 106 miliónov ľudí. Ak sme doteraz mohli sledovať len jeho prejavy, aktuálne sa mu môžeme pozrieť takpovediac rovno do tváre. A to veľmi plasticky – v 3D podobe.

Nový coronavírus má už pár týždňov svoju viac ako viditeľnú podobu a to vo forme 3D zobrazenia. Naviac - môžeme vidieť nie model vírusu, ale rovno 3D animáciu jeho reálnej podoby. Svetom obleteli jeho zábery a nie veľa ľudí vie, že za nimi sú aj Slováci. Tím okolo Petra Mindeka a jeho spoločnosti Nanographics.

„Môžeme tam vidieť veci, ako molekula kráča po inej molekule a nesie nejaký náklad. To nie je nejká abstrakcia, takto reálne to vyzerá. Keď som videl tieto veci bolo to pre mňa tak fascinujúce, že to chcem zdieľať s inými“, tvrdí odborník na vedecké vizualizácie Peter Mindek.

Aká bola cesta k 3D animácii covidu? A prispeje takéto jeho rozpracovanie aj k boju s ním?

Moderuje Jaroslav Barborák.

To sú veľké veci o ktoré prichádzame, na druhej strane nás to učí, neutekať pred prekážkami a fungovať pod spoločnou strechou, hovorí poetka a dnes už aj dvojnásobná mama Mirka Ábelová. Ako vidia dobu pandémie oči básnika a ako sa v týchto "online" časoch žije rodine s malými deťmi? V Ráno Nahlas s Mirkou Ábelovou.

Nielen kvalita nemocníc, dôležitým je aj fakt, v čom ľudia žijú a aká je kvalita ich života. Jednoduchšia alternatíva k akademickým sociálny determinantám zdravia, ktoré vo svojom výskume rozvíja sociálny antropológ Andrej Belák.

Na jednej strane vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, na druhej kontaktná osoba pre obyvateľov nejednej rómskej osady.

Aby mohol Rómov „študovať“, naučil sa ich jazyk, isté obdobie medzi nimi aj býval.

Otvorene hovorí o antirómskom sentimente, ktorým je nainfikovaná spoločnosť. Jeho konkrétnym prejavom je diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Z „nerovného prístupu vylúčených komunít k zdravotnej starostlivosti“ si urobil „životnú tému“.

Koreň rómskeho problému vidí v až „štrukturalizovanom rasizme“, ktorý vo svojich miernych prejavoch u nás stále prežíva.

V podcaste sa pozrieme aj na jeho ďalší vedecký záujem, ktorým je antropológia moci.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak vám niekto povie, koľko peňazí sa nalialo do rómskej témy, opýtajte sa ho, koľko studní na pitnú vodu sa z peňazí EU postavilo. Čo viem, ani jedna. Politikom sa zdáme byť slabí a preto si myslia, že môžu rozhodovať za nás, hovorí Jolana Nátherová, ktorá sa s manželom Štefanom už celé desaťročia venuje rómskym deťom so sociálne slabých pomerov. A majú aj reálne výsledky.

V dátach o pandémii u nás panuje chaos a nesystémovosť. Nezbierame dáta, ktoré by sme zbierať mali a nevyhodnocujeme dostatočne ani tie, ktoré už máme. Umožňuje to skresľovanie reality i politizáciu pandémie, hovorí matematik Richard Kollár.

"Skúšame všeličo, toto ale nie je o tom byť kreatívny, toto je o tom byť poctivý. Krajiny úspešné v boji s pandémiou zvyčajne nepoužívajú netradičné metódy," hovorí o našom boji s pandémiou Richard Kollár.

O tom, ako dnes prebieha vzdelávanie detí nie sú žiadne relevantné dáta, ministra školstva viac zaujímalo prečo píšeme proti nemu než to, aká je reálna situácia, hovorí dnes už bývalý šéf strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva Michal Rehúš. Veta: "Vzdelanie je priorita" je tak podľa neho už iba fráza. Mohli a mali sme pre vzdelávanie detí v čase pandémie urobiť oveľa viac, tvrdí Rehúš.

28. január 2021, zemetrasenie s magnitúdom 3,2. Mesiac predtým – 29. december 2020 – podobne. 24. apríl opäť a sila otrasov 3,4 magnitúda. Vo všetkých prípadoch ide o hodnoty, ktoré seizmografy namerali na území Slovenska. Netrasie sa zem u nás pričasto?

Podľa Jána Madarása, ktorý stojí na čele Ústavu vied o zemi SAV, ročne u nás zaznamenáme od osemdesiat do sto otrasov. Ide však o hodnoty, ktoré zachytia len prístroje.

Slovensko je podľa tohto vedca geologicky nestabilnou oblasťou. Môže za to fakt, že sme z pohľadu geológie „pomerne mladí“. Čo znamená táto mladosť vyjadrená v číslach? Dva a pol milióna rokov.

Prvé zaznamenané zemetrasenie na našom území je z roku 1443. Najsilnejšie sa pritom datuje do roku 1763 a postihlo oblasť Komárna. Jeho sila vtedy podľa predpokladov seizmológov dosiahla magnitúdo 5,8.

Slovensko je teda z geologického hľadiska územím, ktoré musí s otrasmi zeme počítať. Dajú sa zemetrasenia predpovedať? Od akej sily ich je už aj cítiť? A ako sa poučiť z ich skúmania?

Otázky, ktoré zodpovie Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Rusko, nie hrozba, ale výzva, ale zároveň aj agresor – vyplýva to z novej Bezpečnostnej stratégie SR. ktorá po rokoch politických bojov prešla parlamentom. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom zahraničných vecí, nominantom SaS, Ivanom Korčokom.

Bude sa slovenská zahraničná politika orientovať na V4-ku, alebo po novom skôr na úplne iné zoskupenie, takzvanú S3 – s Českom a Rakúskom?

Európa má problém s vakcínami – firmy, ktoré nám sľúbili očkovacie látky, nám ich dodajú menej a neskôr. Pýtali sme sa, čo sa s tým dá urobiť.

Moderuje Peter Hanák. 

Rok s covidom k nám priniesol aj fenomén „online záškoláctva“. Riešia ho veľkí i malí, žiaci, učitelia i rodičia. Čerstvý Učiteľ roka 2020 v kategórii učiteľ „na diaľku“ Dávid Králik hovorí o probléme i o príležitosti.

Pre žiakov predstavujú podľa neho možnosti online sveta počas vyučovania takmer neodolateľné pokušenie „odpojiť sa“ a vydať sa inam. „Skúsenosť je taká, že len máloktorý žiak tomu odolá“, tvrdí majster „vzdelávania na diaľku“ Dávid Králik.

Ako to rieši on? Spoločným hľadaním motivácií pre pozornosť a aktívnu prítomnosť na online hodinách. „Rozprávam sa o tom so žiakmi aj s ich rodičmi.

Nehovorí pritom len o probléme, vo fenoméne online záškoláctva vidí aj príležitosť. Akú – odpoveď nájdete v dnešnom podcaste.

Jeho hosťom je učiteľ, tréner šermu, mentor Dávid Králik.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Vakcíny od farmaceutických spoločností meškajú. Problém je najmä s britskou Astrou Zenecou – ktorá v Británii plány plní, no v Európe avizovala masívny výpadok v dodávkach vakcín. V dnešnom podcaste budete počuť brutského premiéra Borisa Johnsona, eurokomisárku pre zdravotníctvo Stellu Kyriakides a šéfku európskej komisie Ursulu Von der Leyenovú.

Britský denník The Independent dokonca píše o vakcinačnej vojne medzi Európou a Britániou.

Kde je problém s dodávkami vakcín, sme sa pýtali Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Budete počuť aj slovenských  europoslancov Martina Hojsíka z Progresívneho Slovensku a Moniku Beňovú zo Smeru-SD.

Moderuje Peter Hanák.

Pandémia si nevyberá. Pred týždňom vo veľkom postihla komunitu bratislavských bezdomovcov. Ak vtedy primátor hovoril o novom ohnisku nákazy, po týždni sa situácia stabilizuje – nakazení ľudia bez domova ho na čas karantény nachádzajú v zariadeniach mesta a charitatívnych organizácií, ktoré vytvorili svoje červené covid zóny.

Počiatočným problémom však podľa Jozefa Kákoša z Depaul Slovensko, ktoré prevádzkuje viaceré zariadenia pre bezdomovcov, bol fakt, že ide o riešenia vo veľkom.

„Zariadenie útulkového typu, v ktorom nie je veľa ľudí, má pozitívny vplyv aj na ich prežívanie. Už bezpečie vlastnej postele či stravy má na nich výrazný vplyv“, tvrdí Kákoš.

Kritickú situáciu vyriešilo hlavné mesto viacnásobným rozšírením kapacít karanténneho mestečka, kde môžu nakazení bezdomovci prežiť desaťdňovú izoláciu. Iveta Chovancová, ktorá za týmto zariadením stojí.

Ako na tom tisíce obyvateľov ulíc hlavného mesta v týchto pandemických a mrazivých dňoch sú? Nemusia ich paradoxne v karantény vyháňať, ak práve v nej nachádzajú strechu nad hlavou? A majú aj oni nádej na zaočkovanie? Otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede v dnešnom podcaste.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Tak ako dnes ľudia negujú účinné protiepidemické opatrenia, roky ignorujeme boj s civilizačnými ochoreniami. Žili sme si ako v bavlnke a ani sme si to neuvedomovali, snáď nás táto doba naučí pokore, hovorí dlhoročný záchranár a doktor urgentnej medicíny Viliam Dobiáš.

Ide doslova o životy a zdravie, pandemické hoaxy vedia zabíjať a v prípade ich systematického šírenia by to malo mať aj trestnoprávnu koncovku, hovorí bojovník s dezinformáciami a človek zodpovedný za onlineovú komunikáciu ministerstva zdravotníctva Jakub Goda.

Leitmotívom očkovacej kampane bude "návrat do normálu" a očkovacia kampaň bude vraj primárne cieliť na váhajúcich a nerozhodnutých, ktorí sú prístupní racionálnym argumentom. Tvrdé jadro antivaxerov sa potom podľa neho pridá k všeobecnej emócii žiadanosti vakcíny ako spôsobu návratu do normálneho spôsobu života.

Slovenskí vedci vyvinuli vakcínu a aj liek na koronavírus. Potrebujú ich však ešte otestovať – na zvieratách to už skúsili. Onedlho prídu na rad klinické testy na ľuďoch.

Budete počuť slovenských vedcov z firmy Axon Neuroscience, ktorí v bratislavskom areáli SAV vyvíjajú vakcínu aj liek na Covid-19, Branislava Kovačecha a Evu Kontsekovú.

Pýtali sme sa napríklad aj to, prečo slovenská vakcína príde podstatne neskôr ako tie ostatné.

Začať očkovanie v skupine ľudí nad 85 rokov nemusí byť až taký dobrý nápad. Vedci hovoria, že staršiemu človeku vakcína nemusí zabrať – a tak aj na Slovensku zrejme budú na koronavírus zomierať aj zaočkovaní starší ľudia.

Moderuje Peter Hanák. 

Dve tretiny Slovákov trpí obezitou a problémy s nadváhou má až jedna štvrtina detí. Všetko je to najmä o hlave, kľúčové príčiny obezity sa môžu ukrývať hlboko v našom detstve a mentálnych vzorcoch ako sa vyrovnávame s traumami, stratami a stresom, hovorí doktorka Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV

„Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach samotný“, či: „Nepýtajte sa, čo môže krajina urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre svoju krajinu“. Alebo: „V súčasnej kríze vláda nie je riešením našich problémov, vláda je samotným problémom“. To sú tri príklady z inauguračných príhovorov amerických prezidentov. Keneddyho, Roosvelta a Reagana. S čím príde ten štyridsiaty šiesty v poradí - Joe Biden, aby si ho zapamätala história?

„Určite tam bude veľmi silné posolstvo zjednotenia, ale to nebude stačiť. Od Joea Bidena sa budú čakať konkrétne kroky, ktoré budú riešiť situáciu.“ To sú očakávania Branislava Kováčika, experta na politický systém v Spojených štátoch.

Situácia na riešenie, ktorá stojí pred novým prvým mužom USA, je pritom daná kritickým stavom tejto krajiny, do ktorej ju priviedla na jednej strane pandémia a na druhej rozdelenie, za ktorým stojí odchádzajúci Donald Trump. Dekan fakulty medzinárodných vzťahov banskobystrickej univerzity Mateja Bela v Bidenovi vidí predispozíciu na zmierenie rozdeleného národa.

Práve dnešnú stredu, ktorá padla na tradičný deň prezidentských inaugurácií v USA – 20. január – sa budú oči celého sveta upierať na Washington. My sa v podcaste obzrieme aj do minulosti, ktorá už napríkad pozná aj situáciu, keď prezidentskí rivali odmietli účasť na inaugurácii.

Alebo ako sa prvá inauguračná slávnosť otvorená verejnosti premenila na ľudovú pitku. Bol to prípad inaugurácie siedmeho prezidenta USA Andrewa Jackson. Práve on začal v roku 1829 s tradíciou, že inauguráciu otvoril verejnosti. Prišlo vtedy dvadsaťtisíc ľudí, čo bolo viac ako samotných obyvateľov Washingtonu. Vtedy to vyústilo aj do bujarých osláv, poznačených alkoholom a ničením.

A do tretice: prezidentský sľub sa po Kennedyho atentáte skladal aj na palube Airforce One.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Amerika si nastavila zrkadlo v ktorom uvidela, čomu všetkému je veľká čast spoločnosti schopná uveriť a pocítila aj obrovskú moc sociálnych sietí. Po útoku a obsadení Kapitolu davom sa tak budú musieť prijať nejaké regulácie sociálnych sietí, hovorí exminister medzinárodných vzťahov a občiansky aktivista Pavol Demeš.

Len pred pár dňami si vedci vypočuli od premiéra, že sú hlupáci. Igor Matovič tak podráždene reagoval na nesúhlas časti odbornej verejnosti na jeho nápad s celoplošným testovaním. Ďalší prichádzajú s alternatívnym pohľadom na riešenie vakcinačnej stratégie. Ak štát počíta s prioritným očkovaním zdravotníckov a osôb zabezpečujúcich základný chod štátu, oni hovoria o senioroch. S efektom výrazného odľahčenia nemocníc a najmä s nižšou úmrtnosťou.

Predpokladom však bude bazálna dôvera spoločnosti, z ktorej dáta robia podľa sociológa Roberta Klobuckého ďalšie protipandemické opatrenie.

Vo výslovnom protiklade k tomu vidí sociológ komunikáciu premiéra a absenciu predvídateľnosti prijímaných opatrení. „To je to, čo na Slovensku veľmi chýba“, tvrdí sociológ Klobucký.

Vypočujú kompetentní volanie po prioritnej vakcinácii seniorov, ktorá má výrazne znížiť úmrtnosť a vyťaženosť nemocníc? Príkladom im môže byť napríklad postup Nemecka, Fínska či Českej republiky.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Richard Sulík sa pre spory s premiérom nechystá odísť ani z vlády, ani z koalície. Ak ho bude premiér Igor Matovič aj naďalej označovať nadávkami, jednoducho si to nechá a nebude na to reagovať. 

Vo veľkom rozhovore pre náš podcast predseda SaS hovorí, že zodpovednosť za momentálny stav pandémie nesú minister zdravotníctva a premiér. 

Sulík je stále proti celoplošnému testovaniu, ale pripúšťa možnosť, že ho vláda prehlasuje. Pýtali sme sa, čo si myslí o predčasných voľbách a či sa cíti na 16 percent, ktoré mu nameral prieskum AKO v decembri. 

Moderuje Peter Hanák. 

Nie je to len spor dvoch mužov - Igora Matoviča a Richarda Sulíka. V momente, keď na seba zobrali zodpovednosť za chod krajiny v pozíciách predsedu a podpredu vlády sa z neho stáva spor so silou podkopávať dôveru k štátu. Idiot a zodpovedný za smrť tisícov – ako častuje premiér svojho ministra, na druhej strane ministrovo stoické prehliadanie situácie naberajú podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho silu ničenia dôvery v inštitúcie, ktoré rozhádaní politici v ich postavení reprezentujú.

Na sile to naberá zvlášť v pandemickej dobe, keď sa dôvera v štát meria aj životmi. Nepochová korona nielen tisíce Slovákov, ale aj Matovičovu vládu?

Ako si viedla v roku 2020 a čo ju čaká v tomto novom.

So šéfredaktorom portálu, v ktorom pracoval aj Ján Kuciak, sa pozrieme aj na šance jeho prípadu, rovnako na fakt, či nedávneho prepustenie Jaroslava Haščáka nemôže byť predzvesťou, že ak rok 2020 charakterizovalo rozsiahle zatýkanie vplyvných v tomto štáte, či sa charakteristikou tohto nového nestane ich postupné prepúšťanie.

A rovnako na úlohu vplyvného média v čase, ktorému akoby vládli dezinformácie. „Vždy sa to začína a končí pri dôvere“, tvrdí Peter Bárdy.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Moderátor je pánom svojej relácie. Mám povinnosť strážiť tento mediálny priestor a teda mám nielen právo, ale aj povinnosť vypnúť politika, ktorý opakovane klame, šíri hoaxy či nenávisť, tvrdí dlhoročný moderátor politických diskusii Braňo Závodský. 

Súčasní politici sú vraj verbálne zručnejší než ich predchodcovia, jedno sa ale podľa neho vôbec nemení, najobľúbenejšou taktikou ako sa vyhovoriť z problému, zostáva zatĺkanie a odvádzanie pozornosti od nepríjemných otázok.

Budú to televízne zmenky, ktoré sa stanú pre Mariana Kočnera osudnými? Otázka, ktorá sa natíska vo finále prípadu. Po tom, ako Marian Kočner s Pavlom Ruskom za ne na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dostali 19-ročné tresty, sa vzápätí odvolali a teraz sa tým bude zaoberať Najvyšší súd. A od neho sa očakáva verdikt definitívny. Potvrdí odsúdeným väzobné tresty? A ak nie, čo to môže znamenať pre Mariana Kočnera aj v súvislosti s jeho prvostupňovým oslobodením v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Vieme, že práve v kauze zmeniek figuruje aj to „skončí na Kuciaka“ – adresované jednej zo sudkýň v prípade.

Na možné finále kauzy televíznych zmeniek sme sa pozreli s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu Aktualít.

Samotný prípad je významný aj tým, že súd povýšil šifrovanú komunikáciu z aplikácie Threema za legitímny dôkaz.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas aby sme zaviedli psychotesty pre politikov, inak demokracia v podobe, ktorú poznáme, neprežije, hovorí pre Ráno Nahlas psychiater a publicista Péter Hunčík. Ak ich k výkonu profesie potrebujú vodiči autobusov, piloti či policajti, prečo by sme ich nemali žiadať aj od politikov, pýta sa Hunčík.

Rútime sa do vlády davov a radikálne rozdelenej klanovej spoločnosti, alebo sa koncept liberálnej demokracie podarí obhájiť? Zvládne táto spoločnosť nenásilne prekonať rastúce napätie v táboroch tak nezmieriteľných odporcov, ako sa to ukazuje napríklad v prípade smrti exprezidenta polície? A má rastúce rebelantsvo voči protiepidemickým opatreniam dôvody aj v chaotickom manažovaní krízy vládnymi elitami? 

Pandémia si na Slovensku vyžiadala už viac ako 2700 životov – a toto číslo denne rastie o desiatky až stovky. Situácia je taká zlá, že pohrebníctva prestávajú stíhať pochovávať a na pohreb sa čaká aj dva týždne. Budete počuť primátora Nitry, ktorá bude tak ako nedávno Orava, najbližšie víkendy celoplošne testovať, Mareka Hattasa. 

Vzhľadom na vysoký počet infikovaných sa počet obetí zrejme ešte zvýši. Šéf bratislavského pohrebníctva Marianum Boris Šramko hovorí, že v takom prípade hrozia aj krajné scenáre.

Nestíhajú ani patológovia. V dnešnom podcaste vám prinesieme rozhovor s ich šéfom, Michalom Palkovičom.

Slovenské školstvo produkuje tretinu funkčných analfabetov, teda detí, ktoré nedokážu prečítať, čo im hovorí príbalový leták na vakcíne. Korona tieto rozdiely vo vzdelaní detí iba zhorší. Je zlyhaním vládnucich elít, že nedokázali tieto deti integrovať do vzdelávacieho procesu aj v čase pandémie, hovorí šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Ak máte pocit, že sa to vás netýka, mýlite sa. Analýza tejto rizikovej skupiny ukázala, že predsudky, že ide len o akési deti z dajakých segregovaných komunít sa mýlia pretože väčšina týchto detí vlastnia počítač či majú doma pokojné miesto na učenie. A práve tieto deti môžu byť jednou z najväčších obetí pandémie korony.

Covid-19 už stačil na Slovensku pripraviť o život vyše dvetisíc päťsto ľudí. To je jedna väčšia obec. Len od Silvestra do nedele mu podľahlo 204 osôb. Nitra už musela napríklad riešiť problém s kapacitou chladiacich boxov na rakvy s mŕtvymi.

Aj to je realita týchto dní.

Na druhej strane sú tu tí, čo sa cítia obmedzovaní na svojich právach a dávajú to hlasne najavo. Aj preto sa vraciame k príbehom tých, čo si už covidom prešli a tejto zákernej a nepríjemnej chorobe dali svoje hlasy a tváre.

Ponúkame vám príbehy Ferdinanda Exnera, Dagmar Kusej, Emílie Bugajovej a Andreja Čierneho. Práve aktivista z tretieho sektora Andrej Čierny tvrdí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“

V nemocniciach je aktuálne vyše tritisíc pacientov, z nich má potvrdené ochorenie približne dvetisíc osemsto. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je ich vyše dvesto a podporu umelej ventilácie potrebuje takmer 250 ľudí.

Moderuje Jaroslav Barborák.

 Generačná chudoba, odkiaľ sa zobrala a vieme s ňou vôbec niečo urobiť?

 „Problém vylúčených ľudí žijúcich v generačnej chudobe je na Slovensku jeden z najväčších. Vedľa nás stále žijú desiatky a stovky tisíc ľudí v zlých podmienkach, blate, častokrát hladujú. Problém sa dedí desaťročia a štát k riešeniu tohto problému pristupuje pomaly," opisuje v dnešnom podcaste Pavel Hrica, spoluzakladateľ a riaditeľ organizácie Cesta von, ktorá pomáha dostať sa ľuďom z generačnej chudoby.

Dôsledkom generačnej chudoby je mnohokrát toxický stres. Deti, ktoré sa narodia do náročných podmienok, v ktorých je veľa napätia a núdze, vyrastajú v toxickom strese, opisuje šéf neziskovky Cesta von.

„Ako náhle človek zažíva toxický stres, tak automatický stráda pri nástupe do školu, neskôr tu školu nedokončí, nemá dobré vzdelanie, nevie si nájsť dobré zamestnanie a jeho deti sa rodia do toho istého prostredia," opisuje Hrica. 

A čo teda môže čakať deti z chudobných rodín, ktoré nemali počas pandémie dostatočný prístup k vzdelaniu? 

Moderuje Denisa Hopková.

Ak v doprave akceptujeme povinnosť bezpečnostných pásov či  dodržiavanie maximálnej rýchlosti, nevidim etický problém prečo neakceptovať aj povinné očkovanie či takzvané očkovacie pasy, ktoré by obmedzili nezaočkovaným prístup k verejným službám, tvrdí šachový veľmajster a autor knihy Medzi dobrom a zlom Ján Markoš. Odpor voči očkovaniu považuje za prejav našej intuície, tú by sme však, podľa neho, mali v dnešnom neintuitívnom svete počúvať menej a viac dať na hlas vedy a rozumu.   

Kuba. Poznáme ju aj ako ostrov slobody, či posledný príklad živého socializmu. Napriek demokracii, ktorú si ostrov dal len pred pár rokmi do ústavy, slovo komunistickej strany je ešte stále viac ako zákon.

Krajina, v ktorej sú aj Vianoce len prípravou na výročie komunistickej revolúcie. Za svoje pôsobenie si ju vybral Michal Vrták, slovenský misionár zo Spoločnosti božieho slova. Pôsobí tam už tretí rok.

Ak mu pripomínam, že s Kubou sa mi spája najmä tabak, trstinový cukor a socializmus, on dodáva, že netreba zabudnúť aj na výborný rum.

„Kubánska rodina to je dieťa, mama a starká“, hovorí o tomto jedenásť miliónovom ostrove. „Otcovia absentujú“, dodáva.

Napriek tomu tam zažíva skúsenosť, že ľudia trávia čas spolu. „Smartfóny tam nehľadajte, už obyčajné kuchynské vybavenie je tam neraz luxusom“.

Desaťročia pretrvávajúce socialistické zriadenie strihu bratov Castrovcov tam podľa Michala Vrtáka zanechalo v ľuďoch stopy. „Komunistická strana a jej slovo je viac ako zákon, čo sa prejavuje aj v bežnom živote. Iniciatíva sa očakáva práve od strany, nie od jednotlivca“.

Ako zažíva tento karibský ostrov Vianoce? Prečo sú len akoby predohrou k výročiu Revolúcie? Ako krajinu postihol covid-19 a aký zmysel tam má práce kresťanských misionárov? Otázky, ktoré zodpovie Michal Vrták.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Očistec, Božie mlyny, Judáš. Ako sa pozerá emeritný arcibiskup Robert Bezák na biblické paralely v názvoch policajných akcií? A ako sa zachovať, keď bude niekto pri vianočnom stole šíriť nebezpečné lži, ktoré môžu tentoraz dokonca aj ohroziť životy?

Kedysi arcibiskup, dnes učiteľ náboženstva. Mali by sme kajúcnikom odpustiť? Dá sa odpustiť aj najhorším vrahom, a mal by napríklad Mikuláš Černák niekedy dostať druhú šancu?

Pýtali sme sa aj na to, čo si myslí o opatreniach, aké dodržiava on, či treba za každých okolností poslúchať, alebo treba niekedy rebelovať. 

Pôjde na Robert Bezák na Vianoce do kostola? 

Moderuje Peter Hanák. 

S pandémiou žijeme na Slovensku už desať mesiacov. Zažili sme izoláciu, samotu, mnohí ale zažili aj nové pocity ako je úzkosť. Iní prišli o sny, ale aj priateľov. Hádky politikov sa preniesli do domácností, rovnako aj názory na koronavírus.

„Možno sa to len tak hovorí a ľudia si myslia, že je to len v rovine nejakého rozprávania, ale to ako koronavírus a politika rozdelila priateľstva a ľudí medzi sebou, aj v rodinách, tak to je realita," opisuje v dnešnom podcaste psychologička.

Vianoce prežijeme v lockdowne a čakajú nás teda sviatky, aké sme doteraz nezažili. Ako sa celý rok podpísal na našej psychike, komu pandémia najviac ublížila a ako si vytvoriť pekné Vianoce, hoci nebudeme so všetkými blízkymi? Na to všetko v dnešnom podcaste odpovedá psychologička Jana Porubcová.

Moderuje Denisa Hopková.

Najhorší nie je hlad, zima či únava, ale ten pocit neviditeľnosti, pocit, že ste na všetko sám a vaše problémy už nikoho nezaujímajú, takto popisuje svoju skúsenosť človeka bez domova Martin Vavrinčík. V rámci sociálneho experimentu sa na 5 dní a nocí stal bezdomovcom a pripomína, že aj keď si to nepripúšťame, stať sa to môže komukoľvek z nás, niekedy na to stačí ozaj málo.

Pod výnimky zo zákazov sa dá skryť veľmi veľa. Aby sa vírus nešíril ešte viac, ľudia musia byť sami zodpovednejší ako vláda. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s lekárom a vedcom Petrom Celecom, ktorý sa podpísal aj po minulotýždňovú výzvu vedcov.

Ako dlho pred návštevou blízkych treba byť v izolácii, aby ste mali istotu, že nikoho nenakazíte, sme sa pýtali lekára - infektológa Petra Sabaku.

A na koniec sa opäť vrátime k Petrovi Celecovi, a dozvieme sa, čo čakať od vakcíny – a aj to, že keby vláda už v marci dala peniaze slovenským vedcom, možno by sme na tom teraz boli lepšie.

Moderuje Peter Hanák. 

Kauzy 2020 – na obálke s Tiborom Gašparom, Norbertom Bödör, Robertom Ficom ale aj Igorom Matovičom – to je magazín, ktorý vydali Aktuality.sk – aby sme vám pomohli zorientovať sa v množstve tohtoročných káuz. Viac nám o tom povie v dnešnom podcaste šéfrektor Aktualít Peter Bárdy.

Dozviete sa nielen kto je kto v ktorej kauze a z čoho je obvinený – ale aj ako vláda zvláda pandémiu, ako niektorí novinári slúžili Kočnerovi, ako náš kolega dostal náboj do schránky, a množstvo ďalších vecí.

Moderuje Peter Hanák.

Ľudia odmietajú pripustiť, že niečo nad čím nemajú skoro žiadnu kontrolu, môže mať na ich životy až také drastické následky, hovorí na adresu popieračov COVIDu sociálny antropológ Martin Kanovský. Kľúčovým protiepidemickým opatrením je podľa neho dôvera, tá sa ale nezíska ustavičným strašením či krikom ani vyhrážkami.

Dať sa zaočkovať je zodpovedné, nie je v tom nič neetické. Katolícki biskupi vydali stanovisko k otázke vakcinácie proti covidu-19.

A hoci na jednej strane konštatujú, že pri vývoji vakcín zaznamenali aj„vzdialené“ spojenie s abortom, učenie katolíckej cirkvi nie je vždy podľa nich proti využitiu takýchto vakcín.

Biskupi v stanovisku približujú viaceré dokumenty Vatikánu k otázke.

„Na strane očkujúcich lekárov a prijímateľov vakcín je morálne prípustné očkovať i dať sa zaočkovať aj takouto vakcínou, ak nie sú k dispozícii iné, eticky úplne bezproblémové vakcíny, a ak existuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie.“

S hovorcom KBS Martinom Kramarom rozoberieme otázky o očkovaní.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Za Fica tu bol v papalášizme asi najväčší úpadok. Matovičova vláda však šokujúco prevzala takmer všetky tieto papalášske prejavy, hovorí expolitik a dnes spisovateľ Miroslav Beblavý, autor knihy "Nová šľachta" podrobne mapujúcej fenomén papalášizmu v moderných dejinách Slovenska. Za najväčších papalášov označil Jána Slotu a Borisa Kollára.  

Na čo Slovensko použije európske miliardy? Plán obnovy po koronakríze nebudeme môcť použiť na všetko, v čom Slovensko zaostáva za západom. Čo sa bude dať zaplatiť z akých zdrojov, povie v dnešnom podcaste Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze pod rezortom financií.

Povieme si aj, či sa pri protipandemických opatreniach dajú vyvažovať životy s ekonomikou. Lockdownom totiž najviac trpia chudobní.

Moderuje Peter Hanák.

Exprezident Kiska sa nemýlil, Slovensko bolo v čase jeho prezidentovania mafiánskym štátom, tvrdí riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Najväčšiu zodpovednosť podľa neho niesol vtedajší premiér Fico. "Nepredpokladám, že bol hluchý s slepý," hovorí šéf tajných.

Stop vekovému stropu pri dôchodkoch, medzigeneračná solidarita na pôdoryse dieťa rodič, koniec znevýhodnenej situácie rodičov pri penziách či dlhodobá naordinovaná udržateľnosť dôchodkového systému – a to všetko rovno v ústave. Naviac cez tzv. prílepok – teda cez tematicky nesúvisiaci zákon.

To všetko v týchto hodinách „zažíva“ slovenský dôchodkový systém z vôle ministra Milana Krajniaka. Ak má jeho Sme rodina podporiť pripravovanú zásadnú reformu justície z dielne ministerky Márie Kolíkovej, zvyšok koalície mu musí odobriť jeho „ústavné“ zmeny v dôchodkoch.

Rodičovský bonus ako vlajková loď jeho prorodinnej politiky pritom v sebe skrýva sedemsto miliónovú „sekeru“. A to bez náznaku jej krytia.

„Zaplatí sa to cez vyššie odvody, dane alebo škrty v iných oblastiach“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo. Ak minister Krajniak jedným pridá, druhý zároveň zoberie.

Sú schvaľované zmeny tým, čo potrebuje náš dôchodkový systém? Ako mu zabezpečiť udržateľnosť? Téma pre Jána Šeba z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ústavnému súdu nič neberieme, právomoc posudzovať ústavné zákony nikdy nemal, len si ju prisvojil. Nositeľom moci je tu ľud, teda parlament a nie je namieste aby nám Ústavný súd hovoril, čo je Ústava, reaguje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na kritiku znemožniť ústavným sudcom posudzovať ústavnosť ústavných zákonov.

A ako sa ministerka spravodlivosti pozerá na premiérov výklad princípov právneho štátu?

"Chýba im ľudská blízskosť a dotyk, hladia nás aj cez tablety a mobily". Tak opisuje svoju skúsenosť so seniormi Mariana Bódyová z OZ Červený nos. Profesionálka, ktorá lieči aj smiechom.

Na Slovensku je už druhý rok viac starých ako detí. Seniorov nad 65 rokov je takmer deväťstotisíc. Zariadení, ktoré sa o nich starajú, je však len necelá tisícka. V pandemickej dobe im však pribúda starosť naviac – boj s následkami izolácie.

Práve tu podávajú pomoc zdravotní klauni z Občianskeho združenia Červený nos. Šesťdesiatka profesionálov navštevuje okrem nemocníc aj tridsiatku seniorských zariadení po celom Slovensku.

Starčekom a starenkám vracajú chuť do života aj programom Smiech nepozná vek. „Lebo smiech aj lieči“, ako tvrdí Mariana Bódyová alias sestrička Bodka či Milka. „Búrame im stereotypy, aby sme ich vyvádzali z izolácie bolesti a samoty a prebúdzali ich pre prítomnú chvíľu“, dodáva.

Zdravotní klauni chodia za seniormi už desaťročie. Posledný rok je však poznačený pandémiou – geriatrie a domovy dôchodcov tak navštevujú aj online formou. Prichádzajú však o dôležitý rozmer terapie – o dotyk.

Nakoľko je smiech slepý k veku? Čo prebúdza v senioroch? A ako mu vstúpila do života koronakríza? Téma pre Marianu Bódyovú alias sestričku Bodku.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Parlament včera veľkou väčšinou zvolil za generálneho prokurátora kandidáta strany Sme rodina Maroša Žilinku. Hlasy mu dali takmer všetky strany – okrem Za ľudí. Budete počuť krátku reakciu Juraja Šeligu a aj Petra Pellegriniho.

Voči Marošovi Žilinkovi bolo na verejnom vypočúvaní a aj v následnej diskusii vznesených viacero výhrad. Ako sa vysporiada so svojimi vzťahmi s Michalom Gučíkom, ktorý je blízky oligarchovi Ivanovi Kmotríkovi? A nie je problém, že mu nomináciu vybavoval brat šéfa SIS, poslanec za Sme rodina, Peter Pčolinský? A čo sa od neho čaká ako od generálneho prokurátora, ak ho prezidentka vymenuje, sme sa pýtali šéfa Transparency International Slovensko, Gabriela Šípoša.

Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľal aj Adam Oleš. 

Jaroslav Haščák, spoločník a jeden zo zakladateľov finančnej skupiny Penta, ústredná postava slovenskej Gorily. Od utorkového večera v rukách polície. Na krku má obvinenie z korupcie a prania špinavých peňazí.

Gorila tak nemá po roku už len hlas – práve vtedy sa na verejnosť dostali desiatky hodín jej zvukového záznamu, ale tretí deň už aj pomyselné putá.

„Supermozog“ či „kombinácia inteligencie a bezohľadnosti“, ale aj „zdroj strachu“ – tak o ňom hovoria pozorovatelia. A hovoria o „fenoméne Haščák“.

Budeme počuť Mareka Vagoviča a Milana Krajniaka. Prvý je jeden z mála slovenských novinárov, ktorému sa s Jaroslavom Haščákom podarilo urobiť rozhovor. Druhý je politik, ktorý napísal o Haščákovej firme knihu – Pentastory.

Slovo dostane aj „gorilie mláďa“ – teda Miroslav Beblavý, ktorého do Gorily namáča Robert Fico. A Martin Klus, ktorý pred vstupom do politiky o politike prednášal.

Čo je fenomén Haščák? A koľko takých „haščákov“ na Slovensku máme? Bude táto skúsenosť pre krajinu očistou, či zostane prekliatím?

Moderuje Jaroslav Barborák.

Dôsledkom koronavírusu môže byť ešte väčšie prehĺbenie sociálnych rozdielov vo vzdelávaní našich detí, tie sú pritom už dnes priam priepastné. Deti z chudobných pomerov na tom budú z hľadiska možného úspechu ešte horšie než doteraz, hovorí učiteľ a aktivista Juraj Hipš.

Pandémia odhalila, že vzdelávanie našich detí nie je našou prioritou. Riešime otváranie kín, kostolov či fitnescentier, ale nie škôl, a to nie je v poriadku. Prioritou majú byť školy, tvrdí učiteľ a aktivista Juraj Hipš

„Tento výber nie je medzi Šantom a Kováčikom, alebo medzi Žilinkom a Kováčikom. Je medzi Marošom Žilinkom a Jánom Šantom, dvomi kvalitnými kandidátmi.“ Pohľad Mareka Vagoviča, investigatívneho novinára a pozorného pozorovateľa diania na generálnej prokuratúre počas dvoch dekád.

Tvrdí, že nerozumie váhaniu vládnej zostavy pri voľbe prvého muža prokuratúry. Jej odďalovanie podľa neho len nahráva zoskupeniu okolo Fica a Pellegriniho. „Vieme, že chcú zvýšiť kvórum, aby komplikovali dohodu na tom jednom finálnom kandidátovi“, dopĺňa

Trojicu Čentéš, Honz a Remeta vidí po verejnom vypočutí bez šancí. Juraj Kliment má zas problém s tým, ako informoval o svojom vzťahu s Petrom Tóthom.

A Ján Hrivnák? „On by mohol byť dobrým kompromisným kandidátom medzi dvoma silnými“, tvrdí Marek Vagovič.

Verejnosť voľby považuje za správnu. Dá sa podľa neho jednoducho odkontrolovať a zmenšuje riziko zákulisných dohôd.

S investigatívcom Vagovičom preberieme aj prvé kroky, ktoré by mal víťaz súbehu o šéfa prokuratúry urobiť.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Každý mesiac čo sú školy zatvorené, deťom ukrojí z ich budúcich príjmov, tvrdí to Tomáš Hellebrandt z Útvaru hodnoty za peniaze.

Deťom tak zatvorené školy doslova berú ich životné šance a výrazne negatívne to vplýva aj na budúcu životnú úroveň celej krajiny. dôvodom je až prekvapivo nízka efektivita online vzdelávania.

Tieto dni majú strany vládnej koalície na dohodu o mene nového generálneho prokurátora. Aj keď lídri strán do uzávierky tohto podcastu žiadne mená nekomentovali, zo strán prenikajú informácie o tom, koho preferujú, aj koho vylučujú.

Napríklad z viacerých zdrojov vieme, že Tomáša Honza nechce najväčšia vládna strana OĽaNO. Kto je ich favorit? Budete počuť poslanca za OĽaNO Juraja Gyimesiho.

Sme rodina presadzuje Maroša Žilinku. Ten priznal, že svoju nomináciu vybavoval u ministerky spravodlivosti a poslanca Petra Pčolinského. 

Iné strany mu vyčítajú kontakty s kontroverzným Michalom Gučíkom, a aj viaceré ďalšie veci. Dopodrobna to rozoberieme s poslankyňou Sme rodina Petrou Hajšelovou, ktorá Žilinku navrhla.

Ako kompromisný kandidát, priechodný pre viaceré strany, sa ukazuje Ján Hrivnák. Aké výhrady boli voči nemu? Vypočujte si dnešný podcast.

Moderuje Peter Hanák.

Komunikácia premiéra je mimoriadne neprofesionálna a presným opakom dobrej krízovej komunikácie, tvrdí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Skutočný líder sa v takýchto časoch spozná podľa toho, že aj keď má sám pochybnosti, dokáže šíriť nádej a pokoj. 

„Úplne najhoršie je, že celý ten systém by bol pokračoval naďalej, nebyť tej obrovskej tragédie, že Jano a Martina za to zaplatili svojim životom“.

Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu rozpráva o systéme, v ktorom sú naši a vaši ľudia. A tí naši môžu všetko, lebo sú v systéme, v ktorom sú podchytené všetky poschodia moci. Výnimkou nebola ani Generálna prokuratúra za posledných šestnásť rokov. Jej šéfovia ju mali dostať na samé dno. Éra Jaromíra Čižnára a najmä Dobroslava Trnku.

Aktuálne sa hrá o jej reštart. Medzníkom má byť voľba nového generálneho prokurátora. Sedem adeptov na tento post už má za sebou doteraz bezprecedentné vypočúvanie. Finálny postoj aktuálne ladí vládna koalícia, ktorej premiér Matovič pohrozil aj rozpadom, ak by sa stal svedkom dohôd s opozíciou.

Už o pár hodín však prichádza korekcia. A sám premiér avizuje možno aj „staré priateľstvo s Rišom“ alias koaličným partnerom Richardom Sulíkom.

Zažijeme prekvapenie, či korekciu korekcie? Odpoveď dajú už nasledujúce hodiny.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Bojujeme s nepriateľom, ktorý je neviditeľný. A ak ho niekto ukáže, neveríme mu. Lebo ešte aj v pohľade na to „neviditeľné“ sú rozdiely. Už medzi vedcami, tobôž medzi politikmi. Kam takto smerujeme? Otázka sociálnemu psychológovi – a teda odborníkovi na spoločnosť a jej prejavy. Radomír Masaryk je presvedčený, že ako spoločnosť sa opäť musíme prepracovať k bazálnej dôvere.

Paradoxne však – v dobe, kde každý môže byť v online svete mediálnym tvorcom, jeho konzumenti – a teda my - musíme tomu obsahu nedôverovať. A to programovo.

Tak budeme potom pripravení aj na nepripravenosť kompetentných. V pandemickej dobe napríklad podľa sociálneho psychológa Radomíra Masaryka ľudia potrebujú jednoznačné a zrozumiteľné informácie.

Spoločnosť v pandemickom čase a jej výzvy očami Radomíra Masaryka, sociálneho psychológa a prorektora Univerzity Komenského v Bratislave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Bödöovci ako mafiánska skupina mala množstvo kontaktov priamo s Robertom Ficom ako premiérom, no nielen s ním, hovorí náš kolega a autor knihy Vlastnou hlavou 2, Marek Vagovič.

Ako Bödör zarábal u Žigu a majú sa policajného zásahu NAKA báť nielen v Smere, ale aj v Hlase?

V rozhovore s Marekom Vagovičom sa Peter Hanák bude pýtať aj na novinárov v službách mafie.

„Šťastie je veľmi osobný pocit. Pablo Picasso napríklad hovorí, že slobodný môže byť aj ten, čo je uväznený. Môže naslineným prstom kresliť do prach cely“.

Hoci obmedzená, no predsa len sloboda. Sloboda umelca, ktorá ho privádza k šťastiu. Tak o nej hovorí Miroslav Cipár, maliar a umelecký grafik. Pred vyše štvrťstoročím pracoval nielen na slobode osobnej. Práve uňho sa ráno 19. novembra 1989 stretla kritická masa umelcov a intelektuálov, ktorá pripravila odsudzujúce stanovisko k policajnému zásahu proti študentom v Prahe.

Po tom, ako v ten istý deň večer odznelo v Umeleckej besede sa už rozbehli známe dejiny Verejnosti proti násiliu a začala sa kapitola slobody pre celú krajinu.

Sám Miroslav Cipár však hovorí, že preňho bol dôležitý obraz slobody, ktorý si niesol od malička. „Ja som syn amerikána“, hovorí. Práve otec a jeho rozprávanie o žitej skúsenosti slobody v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch 20. storočia do Miroslava Cipára – neskoršieho barda našej abstraktnej grafickej tvorby – vštepili ideu slobody, ktorú dnes sám posúva ďalej.

Ak bol v rokoch Novembra‘89 zrelým päťdesiatnikom, dnes má o 31 rokov viac. A zo svojho piedestálu 85 ročného múdreho starca reflektuje aj dnešné spoločenské dianie. Pripomína, že napríklad Confucius si svojho času tiež chcel vyskúšať „exekutívu“, sklamaný z pomerov sa však z nej stiahol.

T. G. Masaryk je zas podľa Miroslava Cipára príkladom toho, že nie rýchlosť odovzdanie informácií zo strany politikov je to najdôležitejšie. „Masaryk nerobil tlačovky, veci si najprv premyslel v esejách“, pripomína.

S Miroslavom Cipárom sa pozrieme na udalosti spred tridsiatich rokov, ale aj na Slovensko dnes.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Na trh postupne smeruje už druhá vakcína voči Koronavírusu. Ich viac ako 90 percentnú účinnosť považuje farmaceut Jakub Kratka za veľmi vysokú a ich bezpečnosti sa neobáva. Napriek rýchlemu tempu, ich vývoj musel podľa neho podliehať zavedeným medzinárodným štandardom a napokon ich musí odobriť aj Európska lieková agentúra.

Obmedziť právo občanov na zhromažďovanie na maximálne 6 osôb je pre demokraciu veľmi znepokojujúce a vláda by veľmi uvážiť ako bude s týmto inštitútom pracovať, hovorí verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Rúška podľa nej nie sú žiadnym mučením a vláda má právo - v mene ochrany životov a zdravia, občanom nariadiť ich nosenie. V niektorých prípadoch ale mohlo dôjsť k porušovaniu práv žien v pôrodniciach či obmedzeniu práv detí zo sociálne znevýhodnených pomerov na vzdelávanie.

V stredu pribudlo 50 nových mŕtvych na koronavírus. Na takéto čísla si v najbližšom období žiaľ budeme musieť zvyknúť, hovorí známy vedec Pavol Čekan.

Veľa mŕtvych bude pribúdať aj preto, že preťažené a reprofilizované nemocnice nebudú schopné pomôcť iným pacientom.

Riešenie však podľa neho musí existovať – a musí prísť skôr ako nám príde vakcína, ktorú už aj pre Slovensko objednala Európska komisia.

Dajú sa Slováci zaočkovať?

Kedy sa na Slovensku začne očkovať a mala by byť vakcína taká dobrovoľná, ako napríklad testy – teda že ju budete potrebovať, aby ste mohli chodiť do práce? Existujú ešte nejaké ďalšie riešenia? A čo vedec Pavol Čekan odkázal tým, ktorí chcú v utorok opäť protestovať?

Moderuje Peter Hanák. 

Prirovnávať povinné nosenie rúška či testovanie na Koronu k holokaustu je nechutné a dehonestuje to skutočné obete a ich odkaz, tvrdí šéfka organizácie post Bellum Sandra Polovková.  Post Bellum zozbieralo už vyše 11 000 príbehov našich vlastných hrdinov, obetí, ale aj páchateľov tých najkľúčovejších momentov našich moderných dejín. Veľmi veľa mladých ľudí sa, žiaľ, ani len nepýta čo prežili ich stari a prastarí rodičia, hovorí Polovková.

Donald Trump. Síce porazený, no bez toho, že by si to doteraz uznal. Naviac – na svojho rivala Joea Bidena chystá sériu podaní, ktoré by mali preveriť férovosť volieb. Podľa amerikanistu Gilberta Futóa na to má ešte mesiac, no potom mu hrozí, že v januári ho z Bieleho domu môžu aj vyviesť.

A Joe Biden? Zvolený prezident, ktorý sa chystá na prevzatie moci. Napriek tomu, že demokratickej strane vyhral voľby, tá v ňom podľa Gilberta Futóa vidí len kandidáta, ktorý jej umožní pripraviť sa na voľby nasledujúce – tie v roku 2024, ktoré majú byť pre USA rozhodujúce.

Čo sa to v Spojených štátoch posledný týždeň deje? A ako sa výsledky volieb v USA dotknú Slovenska? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať s Gilbertom Futóom z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Pápež František hovorí o cirkvi ako o „poľnej nemocnici“, na Slovensku nachádza tento jeho obraz aj konkrétnu podobu. Do celoplošného testovania dala rehoľa verbistov k dispozícii aj priestory jedného zo svojich kostolov.

Ľudia tak v bratislavskej Petržalke nemuseli pred týždňom čakať miestami aj šesť a pol hodiny na výsledky pod holým nebom. Strechu nad hlavou a tiež čaj či dobré slovo našli v kostole misijnej Spoločnosti Božieho Slova.

„Zažili sme aj rezervovanosť, či odmietnutie, no boli aj takí, čo prišli do kostola prvý krát v živote“, tvrdí Marek Vaňuš, katolícky kňaz, vysokoškolský učiteľ. Počas testovania sa so svojimi spolubratmi z komunity prihlásil ako dobrovoľník. „Kto iný ako kňazi a rehoľníci by mali dať ruku k dielu“, tvrdí. Svoje miesto a rovno cestu dnešnej cirkvi vidí v ľudskosti a konkrétnej pomoci tam, kde je to potrebné.

Ako môže pomôcť pandemickej kríze prísny pôst, ku ktorému vyzvali biskupi? Nie je volanie po otváraní kostolov len zámienkou, ako naplniť chrámové kasy? Alebo ako mení pandémia samotnú katolícku cirkev. To sú len niektoré témy, o ktorých sa rozprávame s Marekom Vaňušom.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Úplne zastaviť šport či kultúru nie je správne, nemôžeme žiť v neustálom strachu. Tí, ktorí vládnu krajine, budú musieť nájsť systém ako sa vrátiť k nejakej kompromisnej forme normálneho života, hovorí športový agent Andrej Augustín. Okrem vrcholového športu však korona vážne zasiahla aj pohybovú kultúru našich detí.

Donald Trump sa predčasne vyhlásil za víťaza volieb, aj keď v konečnom dôsledku zrejme vyhrá Joe Biden. Hrozí Amerike chaos?

Odpovedia politológ Grigorij Mesežnikov, bývalý veľvyslanec Slovenska v USA a dnes opozičný poslanec Peter Kmec a bývalý veľvyslanec pri NATO a dnes koaličný poslanec Tomáš Valášek.

Budete počuť aj Joe Bidena, Donalda Trumpa a jehp právnika Rudyho Giulianiho.

Aké má Trump právne možnosti napadnúť výsledok volieb na súde, povie ústavný právnik, ktorý sa vyzná aj v americkom systéme, Kamil Baraník.

Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste spolupracovali aj Adam Oleš a Mária Kromková.

Hillary Clintonová, John McCain či Mitt Romney – porazení prezidentskí kandidáti z posledných troch volieb. Podľa Martina Bútoru vedeli, aké sú pravidlá a podľa nich aj postupovali. Donald Trump pravidlá nie že mení, on ich podľa bývalého veľvyslanca v Spojených štátoch rúca.

Tým, že sa vyhlásil za víťaza v čase, keď neboli spočítané milióny hlasov. „V dejinách Ameriky to nemá obdobu“, tvrdí.

Americká demokracia sa tak podľa Martina Bútoru ocitá vďaka Trumpovmu postoju v kritickom bode, s ktorým sa budú musieť vyrovnať až súdy. Trumpizmus prirovnáva k nášmu mečiarizmu z deväťdesiatych rokov.

Joe Biden na druhej strane má byť vyjadrením túžby druhého spektra americkej spoločnosti po návrate k normálnosti.

Do výsledkov však môžu zásadným spôsobom zasiahnuť rozhodnutia súdov. Trumpov tím požiadal o pozastavenie spočítavania hlasov v Pensylvánii a Michigane a o prepočítanie tých vo Wisconsine.

Čo o americkej spoločnosti vypovedajú ich prezidentskí kandidáti?

Odpovie Martin Bútora, sociológ, bývalý veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a tiež niekdajší prezidentský kandidát.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Na Slovensku vyrastá takmer každé piate dieťa v chudobe, takmer 190 tisíc detí tak dennodenne musí zápasiť s tým, či budú mať teplú vodu na rannú hygienu či prídu do školy najedené alebo či budú zaspávať vo vykúrenej izbe. Korona a jej ekonomické následky môže do takejto chudoby uvrhnúť tisícky ľudí z tzv. strednej triedy a to vrátane ich detí.

Spojené štáty ako jedna z najstarších demokracií sveta si aktuálne vyberá aj jedného z najstarších prvých mužov. Samozrejme, ak by sme odhliadli od Vatikánu, na čele ktorého stojí vyše osemdesiat ročný pápež František, či ešte o dekádu staršiu prvú ženu Spojeného kráľovstva kráľovnú Alžbetu. Vyše tristo miliónov Američanov už pár týždňov sleduje predvolebný zápas dvoch postarších bielych mužov.

Donald Trump, kandidát republikánov, ročník 1946. Joe Biden, ponuka demokratov, ročník 1942.

Aktuálne prieskumy verejnej mienky dávajú náskok kandidátovi demokratov. Joe Biden vedie s 51% oproti 43% Donalda Trumpa (Reuters/Ipsos). Pozorovatelia i analytici sú však pri záveroch opatrní. Chcú sa vyhnúť skúsenosti spred štyroch rokov. Hillary Clintonová vtedy rovnako viedla v prieskumoch, výsledok volebnej noci však priniesol víťazstvo jej oponentovi Donaldovi Trumpovi.

Ako to dopadne teraz? Akým spôsobom zasiahla do predvolebného boja pandémia? A prečo sa objavujú aj obavy z možného politického násilia po voľbách?

Témy pre Martina Rajeca, dlhoročného korešpondenta práve zo Spojených štátov.

Moderuje Jaroslav Barborák.

"Korone zlomí väz až účinná vakcína, ktorá by mohla prísť na trh niekedy na jar," tvrdí virológ Boris Klempa. Dovtedy, podľa neho, nie je čas na slávenie víťazstva, ale naopak na ďalšie protiepidemické opatrenia, vrátane lockdownu.

Testovanie celého Slovenska pomôže, no nezachráni nás – a zrejme aj tak budeme potrebovať tvrdý lockdown. Zhodujú sa na tom viacerí odborníci.

Kontaktovali sme šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, ktorý pracuje ako lekár v Nitre. Podľa neho sa zdravotníci neprihlásili aj preto, že ich vláda nepresvedčila o zmysluplnosti celej akcie.

Antigénové testy majú svoje muchy – priznáva aj vedec, ktorý počíta, ako sa bude vyvíjať pandémia, Richard Kollár.

Čo teda znamená, keď tento víkend dostanete do ruky negatívny výsledok testu? A čo naopak, ak budete pozitívny?

Moderuje Peter Hanák.

Pri aktuálnom tempe šírenia korony majú naše nemocnice už len pár týždňov a ich kapacita bude naplnená - varuje lekár a bývalý člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský. Slovenské zdravotníctvo bolo podľa neho dlhodobo zanedbávané, prípravu na druhú vlnu však zanedbal aj súčasný minister Krajčí.