Objavil sa pred tromi rokmi. Niežeby tam predtým nebol, no na tie miesta na Marse sa predtým nik nepozeral. Zrazu však vedci v okolí vulkánu Arsia Mons narazili na obrovský biely mrak tiahnuci sa stovky kilometrov. Výskumníci teraz konečne zistili, ako vzniká a čo sa to na Mars vlastne deje.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberiem za oblakmi na červenej planéte, zistíme, aké má pravidelné jedenie ovocia a zeleniny vplyv na dĺžku nášho života a pozrieme sa na výskum umelých slzných žliaz, ktoré vedci rozplakali v skúmavke.

Krátke správy z vedy

Letokruhy z dubov odhalili najsuchšie obdobie v strednej Európe. Sucho počas letných období v rokoch 2015 až 2018 bolo v súhrne v strednej Európe závažnejšie ako predchádzajúce suché obdobia za uplynulých 2 110 rokov.

Vesmírny rover Perseverance poslal prvý záznam zvuku jazdy na Marse. Znie to ako škrípanie, rachotanie a búchanie. Rover pristál na Marse 18. februára v kráteri Jezero. Jeho úlohou je pátrať po mimozemskom živote.

Vedci vytvorili model mladého ľudského embrya z kožných buniek. Výskumníkom sa podarilo preprogramovať fibroblasty na trojrozmernú bunkovú štruktúru, ktorá je totožná s ľudskou blastocystou.

Jupiterova Veľká červená škvrna sa priživuje na menších planetárnych búrkach. Niektoré z týchto menších úkazov síce môžu naoko škvrnu narúšať, no v skutočnosti jej dodávajú energiu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vraj to nie je droga, vraj to nie je rizikom, vraj v maličkých dávkach spôsobuje povzbudivé účinky. V posledných rokoch sa takzvané mikrodávkovanie psychadelík stalo nielen módou, ale mali vraj aj zvyšovať kreativitu či dodávať energiu. Vedci sa teda pozreli, čo to naozaj s ľuďmi robí a porovnali to s placebom.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či mikrodávky LSD fungujú a sú na čosi dobré, pozrieme sa na nový slovenský výskum, ktorý môže pomôcť v boji s rakovinou aj najmä zistíme, ako je to s výskumom o ivermetíkne, ktorý mal vraj dokazovať jeho účinnosť proti koronavírusu.

Krátke správy z vedy

Astronómovia objavili exotickú exoplanétu, ktorá ma extrémne krátky čas obehu okolo svojej materskej hviezdy. Teleso TOI-1685b je asi o 70 percent väčšie ako Zem a svoje slnko obehne za 0,67 stotín dňa. Planéta je od Zeme vzdialená asi 123 svetelných rokov.

Výskumníci narazili na nové aktívne vírusy, ktoré sa nachádzali v hĺbke viac ako 400 metrov. V prasklinách morského podložia neďaleko švédskych brehov narazili na funkčné bakteriálne aj virotické komunity, vrátane nových druhov vírusov.

Vedci zistili, že istý meteorit, takzvaný achondrit, ktorý objavili minulý rok v saharskej púšti, sa datuje do obdobia len dva milióny rokov po vzniku našej slnečnej sústavy. Kúsok má zhruba 4,6 miliárd rokov, čo znamená, že je starší ako Zem.

Tretina našich emisií skleníkových plynov nejako súvis s jedlom a jeho produkciou. Dôvodom sú nielen chov dobytka, ale aj odpad, hnjenie či odlesovanie pôdy. Vedci naznačujú, že náš potravinový reťazec preto potrebuje transformáciu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tak v prvom rade, nie sú to žiadni naši vzdialení príbuzní. Dne už vieme, že neandertálci boli aspoň čiastočne našimi priamymi predkami, keďže v Európe dodnes nesieme niektoré ich gény. Vieme tiež, že zrejme mali kultúru, používali nástroje, zvládli umenie. A nový výskum teraz naznačuje, že možno používali aj sofistikovanejšiu reč, keďže svet okolo seba počuli podobne ako my.

Krátke správy z vedy

Archeológovia objavili neďaleko Pompejí vzácny obradný koč. Vyrobený bol zo železa, dreva, bronzu a z cínu a našiel sa pri stajni starej vily. Je to prvý z takýchto ceremoniálnych kočov, ktorý sa v oblasti dávneho mesta našiel.

Európska vesmírna agentúra už pracuje na misii, ktorá by sa mohla vydať do jaskýň na Mesiaci. Takéto lávové jaskyne by totiž mohli pomôcť pri budovaní budúcej mesačnej základne: tieto útvary však najskôr potrebujeme poriadne preskúmať.

Nové modely naznačujú, že globálne otepľovanie pravdepodobne prinesie extrémne dažde aj búrky. V Británii by sa tak mohlo diať v lete, vedci preto odporúčajú chystať sa na prívalové dažde a záplavy.

Drastické obmedzenia mobility a lockdown spôsobili, že výrazne kleslo znečistenie ovzdušia. Vedci v Rakúsku zistili, že ak do svojich analýz zarátali aj vplyv počasia, výrazne pokleslo napríklad množstvo oxidu uhličitého.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na konci našej slnečnej sústavy sa deje čosi zvláštne. Natoľko zvláštne, že aj rešpektovaní astronómovia špekulujú, že kdesi tam, za Neptúnom, môže krúžiť Deviata planéta. Lenže teraz nový výskum naznačuje, že možno sme len chybne čítali dáta. A že možno, kto vie, sa majú veci inak.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do diaľav našej slnečnej sústavy, zistíme, ako sa da preniknúť a komunikovať v cudzích snoch a dozvieme sa o veľkom úniku ropy, ktorý zasiahol izraelské pláže.

Krátke správy z vedy

Predbežné výsledky z očkovania naznačujú, že vakcíny proti covidu sú naozaj účinné. Dáta z Izraela, z Veľkej Británie aj zo Spojených štátov hovoria, že už po prvej dávke sa riziko nákazy koronavírusom aj počet hospitalizácií značne znižujú.

Ľudia sa viac ako žralokov boja medúz. To sú výsledky menšej štúdie, počas ktorej sa vedci pýtali dobrovoľníkov, aké sú dôvody, keď sa boja v mori kúpať. Výsledky ukazujú, že viac ako žralokov sa ľudia obávajú utopenia a zo zvierat medúz, krabov či dokonca rají.

Vedci zrejme vyriešili záhadu mesiacov Marsu. Tiet sú totiž príliš malé, no na zachytené planétky majú zase príliš pravidelnú kruhovú obežnú dráhu. Phobos a Deimos majú zrejme spoločný pôvod a boli jedným telesom, do ktorého čosi narazilo. Dnešné mesiace sú pozostatkom po tejto zrážke.

Vedci začínajú budovať digitálne dvojča Zeme. Projekt štartuje tento rok a mal by trvať desať rokov. Výsledkom by mala byť simulácia, ktorá by bola digitálnym modelom našej planéty. Pomáhal by skúmať komplexné systémy, napríklad klimatickú zmenu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tá legenda má stovky rokov, dokonca takmer tisíc. A v princípe hovorí, že dávny Merlin vytvoril Stonehnege. A nie len tak ledajako, kamene premiestnil a získal ich z magického kruhu kdesi v Írsku. Lenže teraz sa zdá, že tie kamene naozaj ktosi premiestnil. A pochádzajú z vtedajšieho Írska.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako to je s čudnými kameňmi dávnovekého kultového miesta, ako správne nosiť dve rúška a kedy zvyšujú ochranu pred koronavírusom i ako vedci preskúmali najstaršiu DNA na svete.

Krátke správy z vedy

Vedci objavili zrejme najstarší hudobný nástroj z lastúry. Našli ju v depozitoch múzea vo francúzskom meste Toulouse, na lastúru zrejme správcovia zabudli. Lastúra je približne 17-tisíc rokov stará a objavili ju v roku 1931 v jaskyni v Pyrenejach. Archeológovia ju pôvodne považovali za rituálny pohár.

Náznaky o existencii Deviatej planéty v diaľavách našej slnečnej sústavy podľa niektorých vedcov ustupujú. Medzinárodný tím astronómov totiž oznámil, že neobjavil žiadne transneptúnske telesá, ktoré by vykazovali anomálie naznačujúce prítomnosť hmotnej planéty.

Nový výskum naznačuje, že myši, ktoré žijú dlho v prítomnosti človeka, sú lepšie v riešení problémov. Experimenty s hlodavcami z rôznych oblastí sveta ukázali, že čím dlhšie ľudia a myši žili ako druhy vedľa seba, tým boli myši šikovnejšie.

Používanie herbicídov zvyšuje v pôde prítomnosť baktérií odolných voči antibiotikám. Tieto látky totiž menia aj vlastnosti mikrobiálnych komunít, výsledkom je, že narastá výskyt takých druhom mikróbov, ktoré nesú gény rezistencie voči liekom.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Klimatická kríza, znie to ako nejaký ďaleký abstraktný strašiak. Že niekde v budúcnosti bude teplejšie, že počasie môže byť zvláštne. Akurát... nie je to pravda. Klimatická zmena má reálne dopady, a to dnes. Dokonca sa zdá, že klimatická zmena mohla zohrať kľúčovú úlohu pri prepuknutí pandémie koronavírusu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala klimatická zmena vplyv na pandémiu, ako by novoobjavená slabina rakovinových buniek mohla viesť k liečbe i sa vyberiem za prvkom einsteiniom.

Krátke správy z vedy

Kde by mala na Marse pristáť budúca misia s astronautmi? Vedci odporúčajú nasledovať vodu: voda je totiž dôležitá nielen na podporu života, ale aj na získavanie raketového paliva. Nový výskum ukazuje, kde sú na severnej hemisfére červenej planéty najpravdepodobnejšie zásoby takéhoto vodného ľadu.

Alergie sú v posledných rokoch naozaj horšie a dôvodom je klimatická zmena. Nový výskum naznačuje, že peľové sezóny začínajú o 20 dní skôr ako v roku 1990 a obsahujú o 21 percent viac peľových zrniečok.

Nový výskum známej hviezdy Betelgeuse tvrdí, že dokáže vysvetliť jej zvláštne zmeny jasnosti. Astronómovia tvrdia, že hviezda je menej hmotná a menšia, než sa myslelo, ale je zároveň bližšie k našej Zemi. Hovoria tiež, že za jej domnelým

Bunky, podobne ako ľudia, sa zrejme rozhodujú spoločne. Nový výskum ukázal, ako bunky získavajú informácie na rýchlejšie a lepšie kolektívne rozhodnutia - ak má byť výsledkom rast nových ciev.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Žijeme dobu plastovú. Naozaj, len sa poriadne obzrite okolo seba, plasty nás obklopujú všade. A mikroplasty z nich sa dostávajú do potravinových reťazcov – odpad a mikroplasty pritom nie sú jedinými problémami.

Zdá sa totiž, že plasty obsahujú nebezpečné chemikálie, ktoré môžu narušiť správne fungovanie našich tiel.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aké riziká ukrývajú plasty, zistíme, ako by krvné testy mohli upozorňovať na riziko autizmu i ako niekoho presvedčiť, keď verí na konšpirácie či na rôzne nezmysly.

Krátke správy z vedy

Hladiny morí pravdepodobne porastú rýchlejšie, ako sme si mysleli. Nové modely správania sa oceánov naznačujú, že predchádzajúce predikcie rastu morských hladín boli príliš konzervatívne a moria budú stúpaň výraznejšie.

Experimentálna liečba na báze monoklonálnych protilátok zrejme môže slúžiť aj ako prevencia pred samotnou nákazou novým koronavírusom. Ukázali to predbežné výsledky dvoch štúdií, tie ale ešte neprešli recenzným procesom.

Budúcnosť Arktídy by mohol ovplyvňovať toxický planktón a riasy. Vedci totiž zistili, že ako v regióne ubúda ľadu, mení sa aj zloženie planktónu: lepšie sa darí druhom drobných rias, ktoré sú toxické. To ale bude mať vážny dopad na celý potravinový reťazec.

Stravovacie návyk z detstva majú celoživotný dopad. Nový výskum naznačuje, že konzumovanie priveľkého množstva tučných a sladkých jedál môže v detstve nenávratne zmeniť mikrobióm človeka. Výsledkom je, že aj keď by sme sa v dospelosti rozhodli stravovať zdravšie, nemusí to mať až taký efekt.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Majú byť najlepším priateľom človeka a sprevádzajú nás tisícročia. Čo tisícročia, desaťtisíce rokov. Vedci si ale stále nie sú istí, ako k udomácneniu psov prišlo. Niektorí hovoria, že sa to stalo viackrát a na rôznych miestach, nový výskum ale naznačuje, že z vlkov sa stali psy kedysi dávno a na Sibíri.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vlci zmenili na psov, ako strečing môže pomáhať proti vysokému krvnému tlaku i ako kedysi dávno fungovalo v Európe univerzálne platidlo.

Krátke správy z vedy

Nový výskum naznačuje, že na Venuši fosfán vôbec nemusí byť a dáta skreslil obyčajný oxid siričitý. Preskúmanie dát z teleskopov naznačuje, že sa dajú vysvetliť aj alternatívnou hypotézou.

Alpským rastlinám hrozí vyhnutie a dôvodom je roztápanie sa ľadovcov. Výskum naznačuje, že ústupom snehu a ľadu síce dočasne vzrastie biodiverzita, no následne sa viaceré druhy stanú ohrozenými.

Vodu na Mesiaci by mohla pomáhať vytvárať naša vlastná planéta. Vedci teraz prišli s hypotézou, že vodu na našej prirodzenej družici môže vytvárať magnetosféra Zeme. Dôvodom sú nabité častice, ktoré spôsobujú potrebné reakcie.

Ľudia podľa všetkého pili mlieko skôr, ako ho boli schopní stráviť. Nový výskum ukazuje, že ľudia v Afrike pili mlieko už pred 6-tisíc rokmi, čo je skôr ako sa u nášho druhu vyvinul takzvaný mliečny gén, ktorý nám umožňuje mlieko stráviť aj v dospelosti.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nie je to dobrá správa. Zase máme za sebou rekordný rok, pričom sa planéta otepľuje rýchlejšie, ako hovoria naše medzinárodné záväzky. V skratke, to, čo sme mali dosiahnuť do konca storočia, môžeme už v tomto desaťročí. Znamená to, že boj s klimatickou zmenou prehrávame.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že aj rok 2020 bol rekordne teplým, dozvieme sa, ako sú šimpanzy mamičkinými maznáčikmi i ako dlho vydrží imunita po prekonaní ochorenia covid-19.

Krátke správy z vedy

Sliny by mohli prezradiť, či bude mať človek ťažký priebeh covidu. Slinové testy by podľa novej štúdie mohli fungovať ako účinná pomôcka pri zamedzení ťažkému priebehu ochorenia.

Vedci zrejme odhalili záhadu ľadovcov na Marse. Zdá sa, že planéta za posledných 300 až 800 miliónov rokov prešla asi šiestimi až dvadsiatkou ľadových dôb - čo môže mať dôsledky aj na prípadné hľadanie stôp života na Marse.

Vedci vytvorili matematický model, ktorý dokáže vysvetliť komplikovanú štruktúru termitísk. Pomôže výskumníkom vysvetliť, prečo tieto stavby vyzerajú tak, ako vyzerajú i ako ich termit budujú.

Astronómovia narazili v kozme na zvláštny mladý hviezdny objekt. Rodiace sa slnko PGIR 20dci pomaly naberá na jasnosti, nachádza sa v ramene Perzea viac ako 9-tisíc svetelných rokov od Zeme.

-

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Covid nie je len taká chrípočka. V skutočnosti je to veľmi vážne, smrtiace a stále veľmi nepreskúmané ochorenie. A zdá sa, že mnohí pacienti, ktorí nový koronavírus prekonali, mali problémy aj mesiace po tom, ako sa formálne vyliečili.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké dlhodobé problémy dokáže spôsobovať covid-19, ako súvisí cvičenie so žalúdočnými ťažkosťami a vyberieme sa aj do vesmíru za novým druhom hviezdy.

Krátke správy z vedy

Vedci objavili baktériu, ktorá chráni ryžu pred ochoreniami. Mikrób Sphingomonas melonis pôsobí proti nebezpečným patogénom, ktoré nielen znižujú úrodu, ale produkujú aj toxíny nebezpečné pre človeka.

Výskum narazil na genetickú mutáciu, ktorá sa môže spájať s autizmom. U pokusných myší viedla k hypersociálnemu správaniu, problémom s učením i k zmenám vo fyzickom vývoji. Lepšie pochopenie tejto mutácie na takzvanom Pogz géne by mohlo viesť k budúcej liečbe.

Zmysluplnosť aktivít počas lockdownu je dôležitejšia ako to, aby sme sa niečím len tak zamestnávali. Nový výskum naznačuje, že ľudia, pre ktorých ich aktivita majú zmysel, sú potom spokojnejší. Odporúčanie je vykonávať činnosti, ktoré máte radi: len ich prispôsobte podmienkam pandémie.

Vedci zrejme narazili na mechanizmus, vďaka ktorému niektoré vírusy dokážu infikovať bunky. Nový výskum opisuje, ako vírusy nádchy a vírus detskej obrny dokážu zbaliť svoj genetický kód tak, aby mohli vznikli jeho kópie, ktoré infikujú ďalšie bunky.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ako vznikol život a ako vznikol na Zemi, sú možno dve najzaujímavejšie otázky biológie. Dnes už biologickým procesom relatívne rozumieme, no na tieto dve otázky stále nepoznáme dobrú odpoveď. Nový výskum ale prišiel s nápadom, ktorý by mohol pomôcť: vedci totiž našli látku, ktorá mohla zošiť prvú molekulu života.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako mohol vzniknúť život, zistíme, ako by terapia protilátkami mohla pomôcť v boji s koronavírusom aj sa dozvieme, čo robí osamelosť s mozgom.

Krátke správy z vedy

Kórejské fúzne zariadenie zlomilo rekord. Bežalo dvadsať sekúnd pričom ďalším cieľom vedcov a inžinierov bude 300 sekúnd. Plazma vo fúznom zariadení KSTAR mala teplotu sto miliónov stupňov Celzia.

V Pompejach vykopali archeológovia dobre zachovaný pult na podávanie teplých jedál. Staroveký fastfood nazývaný termopolium objavili v jednej z doteraz málo preskúmaných oblastí mesta. Fresky zachytávajú zvieratá, ktoré boli zrejme v ponuke jedál.

Odolnosť baktérií na antibiotiká by mohla vyriešiť fágová terapia, myslia si niektorí výskumníci. Baktériofágy sú vírusy, ktoré útočia na baktérie. Slovenským vedcom sa teraz podarilo pripraviť bielkoviny takýchto vírusov, ktorá pomáhali proti istému typu streptokoka.

Ak má nejaké planéta vo svojej atmosfére veľké množstvo metánu, najpravdepodobnejšou príčinou je život. Metán je pritom lepším indikátorom života ako napríklad kyslík, naznačuje nový výskum.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene.

Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie.

Krátke správy z vedy

Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy.

Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti.

Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov.

Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate.

Krátke správy z vedy

Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy.

Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie.

Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku.

NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší a určite jeden z najobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym  rádiotelskopom známym z filmov i z hľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť.

Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza o fungovaní Slnka i koľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie.

Krátke správy z vedy

Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne.

Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií v našom zažívacom systéme.

Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie.

Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse.

Krátke správy z vedy

Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu.

Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické.

Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali.

Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť.

Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie.

Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy.

Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili.

Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine.

Krátke správy z vedy

Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa.

Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú extrémne zrážky. Takzvané storočné búrky môžu byť do roku 2079 podľa modelov až trikrát pravdepodobnejšie.

Dnes máme tisíce druhov ryže, vedci ale teraz zistili, že všetky majú len dve materské línie. Tritisíc genotypov nieslo len dva materské genómy. Znamená to, že ryžu sme zrejme domestikovali dvakrát a nezávisle od seba.

Výskumníci navrhli nový spôsob, ako by sa dali skúmať výbuchy supernov. Paradoxne, pomôcť by mohli stromy, presnejšie ich letokruhy. Výbuchy relatívne blízkych hviezd totiž zanechajú stopy na zemskej klíme a tá zase na raste stromov.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Zatiaľ nemáme lieky ani vakcíny, takže bojovať s novým koronavírusom je extrémne ťažké. Potrebujeme dodržiavať opatrenia i vedieť rýchlo izolovať nakazených.

Lenže, ako spoznať takých, ktorí nemajú žiadne symptómy? Vedci teraz vďaka umelej inteligencii prišli na spôsob: stačí len zakašľať.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dal odhaľovať nový koronavírus, vyberieme sa za metánom v Arktíde a dozvieme sa, že takzvané diétne nápoje vôbec nemusia byť zdravšie.

Krátke správy z vedy

Vedci narazili na nový spôsob, ako by sme mohli bojovať s odolnými baktériami rezistentnými voči našim antibiotikám. Pomôcť by mohli vírusy, ktoré by zabránili mikróbom odovzdávať si gény podporujúce ich odolnosť.

Astronómovia teraz popísali extrémne podmienky na exoplanéte  K2-141b. Na tejto planéte sú stokilometrové oceány lávy, skaly sa tam dokonca vyparujú, následne pršia a na telese fúka vietor rýchlosťou až 5-tisíc kilometrov za hodinu.

Analýza meteoritu z Marsu ukázala, že na červenej planéte bola voda už pred 4,4 miliardami rokov. Niektoré minerály v telese totiž mohli vzniknúť len za prítomnosti vody. Tento objav tiež podporuje hypotézu, že voda sa prirodzene vyskytovala už pro formácií planét, nemuseli ju na planéty dopraviť napríklad kométy.

Vedci predstavili novú metódu, akou by sa dala objaviť prípadná Deviata planéta v našej slnečnej sústavy. Pozostáva zo stoviek posúvajúcich sa záberov z ďalekohľadov, ktoré takto zachytávajú aj slabučké svetlo, napríklad odrazené od záhadnej planéty ďaleko za Neptúnom.

Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte.

Krátke správy z vedy

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku.

Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-tisíc ton plastového odpadu.

K susedom sa správajte dobre, ak sa vám nestarajú do života. Platí to aj pre horské gorily: nový výskum ukázal, že tieto primáty sa správajú priateľsky k svojim susedom, a to dovtedy, kým sa tieto cudzie tlupy vyhýbajú jadru územia ich vlastne skupiny.

Väčšina hviezd v strede našej galaxie vznikla relatívne naraz. Nový výskum ukazuje, že hviezdy v centrálnej časti mliečnej cesty vznikli zhruba pred desiatimi miliardami rokov, a to v jedinom kroku hviezdneho vznik.

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať.

Krátke správy z vedy

Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov.

Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom.

Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov.

Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele.

Krátke správy z vedy

Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia.

Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli.

Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí.

Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov.

A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci.

Krátke správy z vedy

Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky.

Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos.

Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované.

Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.

Plasty sú skrátka problém. Ťažko sa rozkladajú, nedá sa ich dobre zbaviť, znečisťujú prírodné prostredie, dostávajú sa v podobe mikročiastočiek do potravinových reťazcov a zabíjajú.

Navyše, nie úplne dobre sa recyklujú, no to by teraz mohol zmeniť nový koktail z enzýmov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako by sa dali lepšie recyklovať plasty, ako veľmi zle je na tom grónska ľadová pokrývka i že pod povrchom Marsu sa môžu ukrývať jazerá, kde voda stále tečie.

Krátke správy z vedy

Nové merania naznačujú, že Mesiac môže byť nebezpečnejší, prinajmenšom, ak sa pozeráme na kozmickú radiáciu. Astronauti budú totiž bombardovaní žiarením, ktorého je dva- až trikrát viac ako toho, ktoré zažívajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Gravitačná šošovka, ktorá by fungovala v novom odbore astronómie gravitačných vĺn, je zrejme ešte nejaký čas vzdialená. Vedci už nejaký čas špekulujú, že by im tento fenomén mohol pomáhať odhaliť veľmi ďaleké alebo staré javy vo vesmíre, no nový výskum naznačuje, že podobné zosilnenie asi v najbližšom čase nedokážeme pozorovať.

Rýchlo rotujúce hviezdy, ktoré sa nachádzajú v strede našej galaxie tam zrejme nevznikli. Nová štúdia naznačuje, že na svoju súčasnú pozíciu zrejme domigrovali zo vzdialených končín Mliečnej cesty.

Jazerá na Saturnovom mesiaci Titan vytvárajú podobné vrstvy, ako jazerá na Zemi. Kým však na našej planéte je takáto stratifikácia výsledkom zmien teploty, na Titane je dôsledkom chemických reakcií medzi atmosférou a kvapalným metánom, etánom a dusíkom.

Prakticky všetko, čo sme sa naučili z filmov a seriálov, je zle. Vikingovia neboli jednoliatou masou, neboli profesionálnymi bojovníkmi, vlastne mnohí ani nepochádzali zo Škandinávie ani neboli blond.

Skrátka, keď sa vedci teraz pozreli na gény, zdá sa, že s Vikingami to bolo celé inak.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom sú naše predstavy o Vikingoch nesprávne, zistíme, že Slnko prichádza do nového cyklu a čo to pre nás znamená i ako a prečo je nový koronavírus špeciálne nebezpečný pre obéznych ľudí.

Krátke správy z vedy

Návrat človeka na Mesiac bude stáť 28 miliárd dolárov. Tvrdí to NASA, ktorá predstavila svoj plán návratu na našu prirodzenú družicu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2024 a po Mesiaci by sa mala tentokrát prechádzať aj prvá žena.

Nový výskum naznačuje, že otepľovanie morí môže viesť k masovému úhynu rýb. Dôvodom by mohli byť bakteriálne infekcie, ktoré sa už objavujú v prípadoch, keď sa teplota mora v nejakom regióne náhle a výrazne zvýši.

Aby prvé mikróby dokázali prežiť na mladučkej Zemi bez kyslíka, odkázané boli na arzén. Tvrdí to nový výskum, ktorý opisuje, ako pred výskytom kyslíka život pri fotosyntéze využíval práve arzén. Dôkaz o možnosti takéhoto cyklu vedci napokon našli aj dnes, v nehostinných podmienkach púšte Atacama.

Na severnej pologuli mesiaca Enceladus sa zrejme nachádza nový ľad. Ukazujú to dáta ešte zo sondy Cassini, ktorá skúmala Saturnov systém. Infračervené zábery teraz ukázali, že povrch mesiaca tvorí ľad z jeho vnútra.

Pred pár rokmi sme azda ešte mohli byť optimistami. Mohli sme predstierať, že klimatickú krízu a globálne otepľovanie máme pod kontrolou... lenže nemáme. Dnes už vieme, že cieľ udržať oteplenie planéty do konca storočia pod jeden a pol stupňom je čírou utópiou. Túto hranicu totiž môžeme už čoskoro prekročiť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako rapídne sa približujeme ku globálnej teplotnej hranici, ako naše džínsy znečisťujú životné prostredie i ako by raz mohol včelí jed slúžiť na liečbu agresívnej rakoviny.

Krátke správy z vedy

Niektoré exoplanéty bohaté na uhlík by mohli byť tvorené z diamantov. Kľúčom sú ich materské hviezdy, presnejšie ich pomer uhlíka ku kyslíku. Ak sa k tomuto prostrediu pridá voda, výsledkom môžu byť diamantovo-kremičité planéty.

Ak málo spíte, na okamihy vo svojom živote reagujete emotívnejšie. Ukazuje to nový výskum, ktorý porovnával kvalitu spánku s reakciami na vypäté udalosti. Pri nedostatku spánku sa dobrovoľníci ani tak netešili z dobrých vecí.

Aj keď prinesieme vzorky marsovskej pôdy späť na Zem, môžeme mať problém v nej nájsť prípadné stopy po živote. Nový výskum totiž naznačuje, že na Marse mohla kedysi tiecť kyselina a tá mohla zničiť všetky takéto stopy.

Ľudské biele krvinky používajú na pohyb mechanizmus, ktorý pripomína pádla. Leukocyty toto molekulárne pádlovanie používajú pri svojom plávaní našim telom. Vedci hovoria, že pochopenie tohto pohybu je dôležité na to, aby sme lepšie rozumeli našim imunitným reakciám.

Bude jej málo. To je zatiaľ asi jediná istota: keď sa nám podarí vyvinúť účinnú a bezpečnú vakcínu proti novému koronavírusu, spočiatku jej bude nedostatok.

Štáty by sa preto mali rozhodnúť, kto ju potrebuje najviac a ako by ju mali distribuovať medzi ľudí. Teraz skupina vedcov navrhla rozumné pravidlá, ako by takéto rozdeľovanie malo vyzerať.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa čo najspravodlivejšie malo rozdeľovať očkovanie proti Covidu, ako sa mohlo stať, že placebo znižuje stres a i ako by najvzácnejší prvok na planéte mohol pomáhať pri liečbe rakoviny.

Krátke správy z vedy

Inžinieri úspešne otestovali najväčšie prídavné motory budúcej vesmírnej rakety SLS od NASA. Tá by mohla ľudí znovu vrátiť na Mesiac, prípadne dopraviť budúcich astronautov aj na Mars. Motory sú najväčšie a najvýkonnejšie, aké dosiaľ ľudia vybudovali pre vesmírnu raketu. SLS ich bude mať dva, každý je zložený z piatich častí.

Austrálsky rádioteleskop teraz preskúmal desať miliónov hviezd a nenašiel medzi nimi žiadne stopy po prípadných mimozemských technológiách. Astronómovia sa pri tomto výskume zamerali na oblosť oblohy v súhvezdí Plachty.

Čím stromy rýchlejšie rastu, tým skôr umierajú. Túto hypotézu teraz potvrdil nový výskum, ktorý ukázal, že rýchlejšie rastúce stromy majú kratšiu dĺžku života. Toto zistenie môže mať vplyv na stratégie, ako viazať uhlík pri boji so zmenou klímy.

Každé ôsme úmrtie v Európe súvisí so znečistením životného prostredia. Podľa nového výskumu to sú najmä znečistené ovzdušie, zvukové a chemické znečistenie. Vedci zároveň zdôrazňujú, že pandémia koronavírusu nás okrem iného učí, ako ľudské zdravie súvisí so zdravím ekosystémov.

Viete si predstaviť, že by ste raz boli prepojení so svojim počítačom? Tak naozajstne, fyziky, mali čip v mozgu. A viete si predstaviť, že toto by mal byť spôsob, ako by sme zabránili umelým inteligenciám zotročiť ľudstvo? No, prinajmenšom Elon Musk si to predstaviť vie. A teraz ukázal prvé kroky týmto smerom.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za prepájaním ľudí, zvierat a počítačov, dozvieme sa, ako gravitačná astronómia objavila nový druh čiernych dier i aký môžu mať hurikány vplyv na vývoj jašteríc.

Krátke správy z vedy

Výživové doplnky pre kulturistov môžu mať vplyv na starnutie a mohli by predlžovať život, naznačujú experimenty na myšiach. Hlodavce, ktorým podávali takzvaný alfa-ketoglutarát, boli zdravšie ako kontrolná skupina.

Grónska ľadová pokrývka dosiahla svoj bod zlomu už pred 20 rokmi. V najbližšej budúcnosti tak bude len strácať svoju ľadovú masu, tvrdí nový výskum. Vedci zároveň zdôrazňujú, že kritická bude redukcia emisií.

Asfalt môže prispievať k znečisťovaniu vzduchu, naznačuje nový výskum. Deje sa tak najmä v lete, počas horúcich dní, počas ktorých sa z asfaltu uvoľňuje mix organických zlúčenín, vrátane nebezpečných znečisťujúcich látok.

Výskum ukazuje, že u mladých pacientov dokáže v tele existovať aj nový koronavírus aj protilátky proti nemu. Pri väčšine vírusov pritom platí, že akonáhle narazíte na protilátky, už nájsť vírusové častice nedokážete. Znamená to, že deti môžu koronavírus šíriť aj vtedy, ak u nich objavíme protilátky.

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia.

Krátke správy v z vedy

Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách.

Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov.

Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky.

Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie.

Krátke správy z vedy

Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova.

Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta.

Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty.

Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.

Je to ako z ríše vedeckej fantastiky. Dobre, oveľa banálnejší úvod asi nejestvuje, ale tak uvážte sami: predstavte si, že by existoval prístroj, ktorý by dokázal ovplyvňovať naše sny. Jednoducho, zariadenie, ktoré by určovalo, čo sa nám bude snívať.

Zvláštne že, a pripomína to napríklad tie sci-fi poviedky plné reklám, ktoré sa nám budú snívať. No a teraz vedci predstavili výskum, ktorý opisuje zariadenie ovplyvňujúce naše sny.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zariadenie, ktoré ovplyvňuje sny, zistíme, prečo sú čepele holiacich strojčekov tak rýchlo tupé i ako sa psy naučili vycítiť nový koronavírus.

Krátke správy z vedy

Záhadné svetlé oblasti na trpasličej planétke Ceres medzi Marsom a Jupiterom majú konečne vysvetlenie. Vytvorila ich slaná voda, ktorá sa dostala až na povrchu, kde sa vyparila a zanechala za sebou typickú bielu slanú krustu.

V Kanade sa rozlomil aj posledný nedotknutý ľadový šelf. Milnov ľadový šelf, ktorý má vyše štyritisíc rokov, sa nachádza na severe Ellesmerovho ostrova pri Grónsku. Vedci vinia globálne otepľovanie, pre ktoré boli v oblasti nadpriemerne vysoké teploty.

Genetici zistili, ako genóm kontroluje vývoj tkanív počas ranného vývoja ľudského embrya. Zdá sa, že kľúčom je takzvaná nekódujúca časť našej DNA, ktorá tvorí veľkú väčšinu nášho genómu.

V Rwande objavili parazita spôsobujúceho maláriu, ktorý dokáže odoláva dostupnej liečbe. Smrtiaci parazit nereaguje na artemisinín, látku, ktorá sa využíva pri liečbe malárie najčastejšie. Odolný kmeň parazita je už pomerne rozšírený v Ázii, no na africkom kontinente ho pravdepodobne zachytili po prvýkrát.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali.

Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge.

Krátke správy z vedy

Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie.

Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady.

Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie.

Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.

Už to sme považovali za zlý scenár. Ak by sa do konca storočia naša planéta oteplila o jeden a pol stupňa, prinieslo by to množstvo problémov.

Lenže, v skutočnosti bude naša budúcnosť oveľa horšia a momentálne sa rútime do katastrofy. Tento nárast je totiž podľa nového výskumu veľmi nepravdepodobný a naša planéta sa v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí oveľa výraznejšie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom zahľadíme na neveselú budúcnosť, ktorá čaká nás aj celú planétu, vyberieme sa za veľkým archeologickým objavom na Slovensku a pozrieme sa, ako vedci oživili milióny rokov staré mikróby.

Krátke správy z vedy

Ani po polroku nedokážeme povedať, či je Covid-19 citlivý na počasie. Naznačuje to nové preskúmanie dát, na základe ktorých sa nedá povedať, či je pravdepodobnejšie, že sa ľudia nakazia v teplom alebo v chladnom počasí.

Nová štúdia naznačuje, že ani najstaršie stromy na planéte nie sú nesmrteľné. Medzi biológmi totiž prebieha debata, že niektoré organizmy, špeciálne isté ginká, môžu obchádzať proces biologického starnutia. Výskum ale teraz ukazuje, že aj tieto mechanizmy majú isté limity.

Kiahne mali už Vikingovia a zrejme prispeli k ich šíreniu po celej Európe. Znamená to, že toto ochorenie je staršie, než sme sa domnievali. Dosiaľ sme mali najstaršie dôkazy o kiahňach zo 17. storočia aj keď odborníci špekulujú, že vyskytovať sa mohli už pred 10-tisíc rokmi.

Proti rezistentným mikróbom by nám mohli pomôcť aj tisícročné recepty. Vedci teraz zistili, že jeden stredoveký prípravok z cesnaku, cibule, vína a žlčovej soli dokáže účinne zabíjať niektoré baktérie vytvárajúce biofilmy, vrátane odolného zlatého stafylokoka.

Najskôr ich museli vytiahnuť z tej obrovskej hĺbky. No a potom, potom, keď sa ich pokúšali odfotiť, vedci zistili, že sa to vlastne nedá. Ukázalo sa, že tieto ryby sú také čierne, že vlastne čiernu vytvárajú úplne novým spôsobom. Čo je teda dôležité, pretože takáto ultračierna je rozdielom medzi životom a smrťou.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do morských hlbín za ultračiernymi rybami, pozrieme sa, či ľadovým medveďom hrozí vyhynutie a ako by krajiny mohli znížiť emisie oxidu uhličitého.

Krátke správy z vedy

Vedci objavili nový druh baktérie, ktorá pojedá kov. Výskumníci pritom na baktérie narazili náhodou, po tom, ako robili pokusy s mangánom. Objav by mohol pomôcť lepšie pochopiť aj takzvané mangánové hrudy - kovové gule, ktoré dokážu byť veľké aj ako grapefruit, často nachádzané na dne mora.

Sibírske horúčavy by boli bez klimatickej zmeny takmer nemožné. Ukazujú to výpočty medzinárodného tímu vedcov. Sibírske horúčavy sú tak jedným z najsilnejších vplyvov klimatickej zmeny na počasie, aký sme kedy videli, naznačujú výskumníci.

Vedci zistili, že sopky na Venuši sú stále aktívne, našli dokonca až 37 takýchto vulkánov. To mení pohľad na nášho planetárneho suseda, ktorý nie je mŕtvym, ale geologicky stále aktívnym telesom.

Opité zvieratá môžu mať kvalitnejšie mäso, alkohol dokonca u nich znižuje stres. Výskumníci teraz zistili, že prasatá kŕmené zvyškami fermentovaného jačmeňa používaného na výrobu istého japonského likéru mali menej stresu a ich mäso bolo podľa znalcov chutnejšie.

Mali skrátka šťastie. Žili tak alebo onako, postili sa alebo si dopriali, no jednoducho sa dožili dlhého veku.

Lenže, nech už sú povery a anekdoty akékoľvek, nie sú vedou. A vedci chcú tiež zistiť, čo sa ukrýva za dlhovekosťou a čo má vplyv na to, akého sa nakoniec môže dožiť veku. A zdá sa, že teraz našli odpovede.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké faktory vplývajú na dlhovekosť ľudí a ako sa dožiť stovky, zistíme, aký nový liek by mohol pomôcť v boji proti HIV, ale aj ako súvisia genetika a prejavy náklonnosti u žien.

Krátke správy z vedy

Nový matematický model by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Vedci začali experimentmi v mikroskopickom meradle a vďaka nim sformulovali rovnice, ktoré by mohli pomôcť pri príprave a predvídaní problémov.

Náš Mesiac je zrejme o trošku mladší, ako sme si dosiaľ mysleli. Nový model ukazuje, že Mesiac ako pozostatok po zrážke mladej Zeme s protoplanétou veľkou asi ako Mars vznikol pred 4,425 miliardami rokov.

Uhlíková daň môže znížiť emisie skleníkových plynov, naznačuje nová štúdia, ktorá preskúmala politiky viac ako 140 krajín a ich dopady na emisie oxidu uhličitého. Zdá sa, že krajiny s uhlíkovou daňou majú o niekoľko percent nižšie emisie.

Vedci objavili kľúčovú zložku, vďaka ktorej imunitný systém dokáže reagovať na nákazu novým koronavírusom. Zistili, že prakticky všetky protilátky sú kódované istým génom. Tento objav by mohol pomôcť pri vývoji vakcín a liekov.

Milujete horory a katastrofické filmy? Viete presne, čo sa bude diať, až nastane zombie apokalypsa?

Vlastne, to je dobrá správa. Vedci sa totiž pozreli, ako milovníci takýchto žánrových diel zvládajú skutočné katastrofy... a aktuálna pandémia bola pre nich dobrým modelovým príklad. No a ukázalo sa, že takíto ľudia sú pripravení lepšie.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako nás na zlé časy pripravujú katastrofické filmy, dozvieme sa, ako ľudstvo zvrátilo ochladzovanie našej planéty i ako astronómom zrazu zmizla hviezda.

Krátke správy z vedy

V mexickej podmorskej jaskyni našli starovekú okrovú baňu, v bani začali ťažbu zrejme už pred 12-tisíc rokmi. Nálezisko našli jaskynní potápači našli vo vodách pri Yucatánskom polostrove, na mieste našli aj kosti a nástroje.

Na Sibíri zaznamenali rekordné teploty. Jún bol totiž pre túto oblasť Arktídy rekordný a niektoré oblasti sa oteplili aj o desať stupňov. Výsledkom sú aj veľké požiare.

Vedci sa teraz pozreli, čo spôsobil vpádov Normanov do Anglicka v druhej polovici 11. storočia. Ukázalo, sa, že pre obyčajných ľudí sa veľa nezmenilo: stravovacie návyky väčšiny vtedajšej populácie totiž zostali takmer totožné.

Klimatická zmena môže spôsobiť v Arktíde extrémne vlny, ktoré by mohli mať devastačné účinky na pobrežie a na pobrežné regióny, vrátane miest. Nový výskum naznačuje, že výška vĺn by mohla byť do konca storočia dvoj až trojnásobná oproti dnešku, zvýši sa aj výskyt extrémov a pobrežných záplav.

Bolo to divoké obdobie. Po zavraždení Júlia Cézara sa Rím zmietal v chaose, triumvirát skončil vo vzájomných bojoch, dobové záznamy hovoria o chlade, neúrode a hladomore.

Teraz však vedci prišli s vysvetlením, ktoré by časť týchto fenoménom mohlo vysvetliť. Na opačnej strane planéty sa totiž odohral obrovský výbuch sopky.

Tento týždeň sa pozrieme na spojitosť medzi vulkanizmom a koncom rímskej republiky, zistíme, prečo by sme pri splachovaní toalety ju mali zakrývať doskou a dozvieme sa, že pod Austráliou sa ukrýva rozsiahla sieť podvodných riek.

Krátke správy z vedy

Pri Stonehenge objavili veľké podzemné šachty, ktorých vek sa odhaduje na približne 6500 rokov. Vytvárajú dvojkilometrový kruh, sú široké viac ako desať metrov a hlboké približne päť metrov. Kedysi mohli vytyčovať akúsi hranicu posvätnej oblasti.

Vedcom sa podarilo opeliť stromy pomocou špeciálnych mydlových bublín. Japonskí výskumníci vytvorili bubliny, ktoré obsahovali peľ a pomocou bublifukových pištolí nimi opelili ovocné stromy. Táto nová metóda mala až 95-percentnú úspešnosť.

Baktérie v našich črevách sú zrejme oveľa dôležitejšie, ako sme predpokladali. Nový výskum naznačuje, že existencia a množstvo niektorých baktérií v našich tráviacich systémoch ovplyvňuje špecifické zmeny v našich DNA.

Na bývalej planéte Pluto mohol byť kedysi tekutý oceán a dodnes mohol zostať hlboko pod jeho ľadovým povrchom. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa odvoláva na podmienky, za akých toto teleso vznikalo. Scenár takéhoto horúceho štartu je v rozpore s hypotézami, ktoré hovoria, že Pluto vznikol ako studený objekt zo skál a ľadu.

Kde všetci sú? Zrejme ste už podobnú otázku počuli. Pretože, veď rátajme spolu: len v našej galaxií sú stovky miliárd hviezd. Okolo týchto hviezd krúžia planéty. Miliardy sa ponášajú na našu Zem.

Tak ako je možné, že sa vesmír nehemží mimozemskými civilizáciami? A koľko ich teda je? Vedci sa teraz pokúsili na túto otázku nájsť odpoveď.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na špekuláciu, koľko mimozemských civilizácii by mohlo byť len v našej galaxii, zistíme, ako sa motýle chránia pred dažďom a ako Mozartova hudba pomáha epileptikom.

Krátke správy z vedy

Odlesňovanie v brazílskom amazonskom pralese dosiahlo tento rok v máji nový rekord. Ochranári už teraz hovoria, že rok 2020 bude pre tento kľúčový ekosystém najhorším v moderných dejinách.

Výskumníci zrejme podcenili, koľko skleníkových plynov sa môže dostať do atmosféry vďaka topiacemu sa permafrostu. Nová štúdia naznačuje, že odhady treba navýšiť o 14 percent a dôvodom je vplyv slnečného žiarenia.

V polárnych oblastiach Saturnovho mesiaca Titan narazili na sopečné tvary. Ukazujú ich staršie zábery sondy Cassini a môže to znamenať, že tento mesiac je vulkanicky stále aktívnym.

Výskumníci sa teraz pozreli, ako si svoje zranenia liečia rastliny. Ukazuje sa, že kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú rastlinný hormón auxín a zmeny tlaku. Tie riadia množenie buniek, ktoré rany rastlín zapĺňajú.

Niekto vedľa vás zakašle či si nebodaj kýchne. Zrazu sa cítite nepríjemne chcete opustiť ten priestor, bojíte sa, že sa nakazíte. Toto správanie je úplne inštinktívne, a zároveň úplne zmysluplné. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či podľa zvukov vôbec dokážeme zistiť, či je niekto naozaj chorý. A zdá sa, že odpoveď nás príliš nepoteší.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sme podľa sluchu schopní rozoznať, či je niekto chorý, pozrieme sa na výskum, ktorý dokázal vytvoriť umelé červené krvinky a vyberieme sa do sveta kvapalných kryštálov.

Krátke správy z vedy

Inžinieri navrhli malý generátor, ktorý vyrába elektrinu pomocou tieňa. Zariadenie musí byť umiestnené tak, aby jedna jeho časť bola osvetlená a druhá zatienená. Kontrast v osvetlení spôsobí rozdiel v napätí oboch častí a tak vznikne elektrický prúd.

Japonskí vedci zisťovali, akým druhom túlenia dokážete najúčinnejšie upokojiť bábätko. Pokusy ukázali, že malé deti uprednostňujú stredne silné privinutie. Obyčajné držanie nemá totiž dostatočne tíšivý efekt a pevné objatie dokonca deťom uberá z pohody.

Objavili najstaršiu čínsku figúrku. Malú figúrku vtáka vyrezanú z opálenej kosti našli v čínskej provincii Henan. Soška je kratšia ako dva centimetre a pochádza z paleolitu spred 13 800 až 13 000 rokov.

Blízko zemského jadra našli vedci neznáme štruktúry. Skúmaním tisícok seizmických vĺn zistili, že na hranici tekutého a pevného zemského jadra sa objavujú štruktúry nezvyčajne horúceho a hustého zloženia.

Najlepší priateľ človeka. Ktorý a pre nás obetuje a položil by za nás život. Ale naozaj? Naozaj sa takto pes správa? A chce nás skutočne zachrániť, keď voláme o pomoc? Nuž, presne na to sa teraz vedci pozreli v novom experimente. A my vďaka nemu vieme, ako to je naozaj.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, či nás psy skutočne chcú zachraňovať, vyberieme sa za dávnymi Maymi a ich novoobjavenými stavbami a zistíme, čo napáchajú ecigarety v našich ústach.

Krátke správy z vedy

Vedci teraz určili, z čoho bol zložený záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua, ktorý sme si všimli v roku 2017. Návštevník z inej hviezdnej sústavy, pri ktorom sa dokonca chvíľu špekulovalo o jeho umelom mimozemskom pôvode, sa skladá zo zamrznutého vodíka. Oumuamua je vlastne takým obrovským kozmickým ľadovcom.

Prvé galaxie a hviezdy zrejme vznikli skôr, ako sme si dosiaľ mysleli. Ukazujú to nové pozorovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Prvá populácia hviezd podľa astronómov jestvovala už 500 miliónov rokov po veľkom tresku.

Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi. Oblasť sa nachádza nad Južným oceánom, ktorý obklopuje Antarktídu. Zdá sa pritom, že túto oblasť dosiaľ neovplyvnila ľudská aktivita.

Astronómovia narazili na planetárny systém, ktorý sa dosiaľ najviac ponáša na ten náš. Okolo hviezdy Kepler-160 pripomínajúcej naše Slnko obieha exoplanéta, ktorá nie je ani dvakrát taká veľká ako Zem a mohli by na nej panovať teploty, ktoré sú vhodné na život.

Patria alebo nepatria. Teda paradajky, a ten spor prebieha roku rokúce a znie nejaké takto: je lepšie paradajky skladovať v chladničke alebo je lepšie ich nechať vonku? No a teraz sa na to pozreli vedci a ukázali, čo je naozaj dôležité. A teda teplota skladovania to nie je.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako najlepšie skladovať paradajky a čo o výsledku rozhoduje, prečo čmeliaky obhrýzajú rastliny a ako to súvisí s ich kvitnutím a ako podporiť rast svalov aj po tridsiatke.

Krátke správy z vedy

NASA hľadá ľudí pre experiment so sociálnou izoláciou. Misia bude súčasťou príprav na cestu na Mars a na Mesiac. Počas ôsmich mesiacov uchádzači zažijú podmienky podobné tým, aké by mali podľa predpokladov zažiť astronauti počas misií na Marse.

Astronómovia zrejme videli zrod novej planéty, na fotke pripomína Sauronovo oko. V okolí mladej hviezdy AB Aurigae sledovali hustý disk plynu a prachu, ktorý má výraznú špirálovitú štruktúru. Vo vnútornej oblasti si všimli nápadné pokrútenie, ktoré by mohlo naznačovať polohu vznikajúcej planéty.

Cvičenie zlepšuje pamäť, zvyšuje prietok krvi v mozgu. Tento jav môže pomôcť najmä starším ľuďom a tiež vedcom pri ďalšom skúmaní liečby Alzheimerovej choroby.

Horúčavy majú len malý vplyv na šírenie nového koronavírusu, vyplýva z novej štúdie. Vedci zistili, že horúčavy a zvýšená vlhkosť ovzdušia ovplyvňujú šírenie koronavírusu len v malej miere.

Bude teplejšia. Naša planéta sa mení a všetkých nás čaká budúcnosť, ktorá bude v priemere horúcejšia. Vedci si preto kladú otázku, aké teplo dlhodobo ľudské telo zvládne. A aký vplyv na to má vlhkosť okolitého prostredia. Zdá sa, že teraz máme prvé odpovede: a ukazujú nepríjemný scenár, ktorý zasiahne milióny obyvateľov našej planéty.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na vlhkosť, horúčavy a hranicu, ktorú už človek nemusí prežiť, zistíme, ako sa vírus HIV ukrýva pred liečbou a lepšie spoznáme fungovanie nočných mor.

Krátke správy z vedy

Premorenie populácie novým koronavírusom zrejme nemá zmysel. Naznačuje to testovanie vo viacerých krajinách, kde pandémia nevytvorila protilátky ani u desiatich percent populácie. Tiež sa ale ukazuje, že vakcína protilátky vytvorí.

Vedci vyriešili záhadu prúdov pripomínajúcich lávu na Marse. Podľa nového výskumu ich nevytvorila vyliata láva, ale blato. Vyskytujú sa na miestach, ktorá kedysi dávno vytvorila tečúca voda.

Astronómovia zrejme vyriešili záhadu príliš hmotného hviezdneho systému zloženého z dvoch neutrónových hviezd. Na začiatku bol pár neutrónová hviezda a hviezda, ktorej neutrónová hviezda zobrala časť hmoty, následne hviezda vybuchla a zostala z nej tiež neutrónová hviezda.

Výskumníci sa teraz pozreli, ako zvieratá zo zoologických záhrad reagujú na fakt, že tam zrazu nechodia návštevníci. Prvé náznaky ukazujú, že niektoré druhy si to užívajú, no v prípade primátov bolo zaznamenané aj správanie, že ľudí priamo hľadali.

Prirovnávajú to k letu človeka na Mesiac. Alebo teda aspoň k programu Apollo, ktorý ho tam dostal. Pretože ovládnuť fotosyntézu, to je tiež takým svätým grálom, tento raz biológie a biochémie. A zdá sa, že vedci teraz urobili obrovský krok vpred, takže výsledkom sú umelé chloroplasty, ktoré sú rýchlejšie a efektívnejšia ako všetko, čo dosiaľ dokázala vytvoriť príroda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na umelú fotosyntézu v laboratóriu, vysvetlíme si, prečo sa pohybuje magnetický pól Zeme a zistíme, ako by drobná jednobunková príbuzná húb mohla zbaviť svet malárie. Krátke správy z vedy Netopiere s koronavírusom spolupracujú, vytvorili si totiž unikátnu imunitu. Bunky netopiera dokážu byť nakazené celé mesiaca bez toho, aby zviera ochorelo. Problémom je, keď sa netopier dostane do stresu: vtedy sa naruší rovnováha medzi jeho imunitou a vírusom a vírus sa môže ďalej šíriť. Vedci v Bulharsku objavili najstaršie dôkazy prítomnosti Homo sapiens v Európe. V jaskyni Bačo Kiro na severe krajiny našli úlomky zubu a kosti, ktoré naznačujú, že Homo sapiens žil v Európe už pred 45-tisíc rokmi. Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je dosiaľ najbližšia našej planéte. Objekt, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ďalekohľad, je od našej planéty vzdialený zhruba 1000 svetelných rokov. Vedci vytvorili nový program, ktorý dokáže sám analyzovať zábery kozmu a hľadať v nich a klasifikovať galaxie a hviezdy. Táto umelá inteligencia prezývaný Morpheus pomôže astronómom rýchlejšie spracovať dáta.

Je to jedna z najväčších kozmických záhad. Alebo teda, donedávna bola. V kozme sa totiž objavujú extrémne, veľmi rýchle a krátke rádiové záblesky, ktoré majú ohromnú energiu. Dokonca aj vedci pripúšťali, že nevieme vylúčiť ich umelý pôvod. Zdá sa ale, že teraz astronómovia túto záhadu rýchlych rádiových zábleskov vyriešili. A pomohla im v tom naša vlastná galaxia. Tento týždeň si v podcaste Zoom odpovieme, ako asi vznikajú rýchle rádiové záblesky, zistíme, že odpad a odpadky recyklovali už starovekí Rimania a ako sa vedci snažia zbaviť detskej obrny novou vakcínou. Krátke správy z vedy Poľnohospodárska pôda, ktorá bude v budúcnosti potrebovať umelé zavlažovanie, môže byť až štyrikrát väčšie, ako hovorili doterajšie odhady. Nový výskum hovorí, že staršie modely nebrali dobre do úvahy zmeny v populáciách a dostupnosť vody. Astrobiológovia idú otestovať zariadenie, ktoré bude na Marse hľadať stopy života. Test prístrojov, ktoré ponesie rover Perseverance, sa odohrá v juhoaustrálskej púšti. Pristroj sa tam pokús nájsť stopy skorého života na Zemi. Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách. Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, viac ako 3,5 miliardy ľudí bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia. NASA uzavrela sú súkromnými vesmírnymi spoločnosťami kontrakty na pristávací modul, ktorý by dostal ľudí späť na Mesiac. O vývoj sa pokúsia napríklad SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa. NASA chce, aby astronauti pristáli na Mesiaci do roku 2024.

Naša planéta bude vyzerať inak. Napríklad taká Arktída, tá môže byť už o niekoľko rokov vďaka otepľujúcej sa Zemi v lete úplne bez ľadu. Čo zase spôsobí, že planéta sa bude otepľovať rýchlejšie, keďže ľa odráža slnečné svetlo. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo už v polke tohto storočia môže byť letna Arktída úplne bez ľadu, že vedci vytvorili nanomateriál tvrdší ako diamant a že hmyz mizne závratným tempom. Krátke správy z vedy Čína predstavila názov svojej prvej vesmírnej misie na Mars. Výraz je odvodený z názvu vyše 2000 rokov starej básne. Misia sa bude volať Tchien-wen-1, čo znamená Otázky nebesiam. Astronómovia pravdepodobne narazili na prstenec okolo planéty, ktorá obieha Proximu Kentaura. Nová analýza dát totiž narazila pri Proxime c na čudné anomálie a tie dobre vysvetľuje napríklad teleso so systémom prstencov. Vedci teraz vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že to žiadna planéta nebola a mohlo ísť len o oblak prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies. Sahara bola pred miliónmi rokov najnebezpečnejšie miesto na Zemi, naznačuje nový výskum. V oblasti sa pred 100 miliónmi rokov nachádzal rozsiahly riečny systém, ktorý priťahoval predátorov.

Je to čudo čudesné. Dobre, toto asi nie je najlepší úvod, akým by mal začínať podcast o vede a vedcoch, ale e to relatívne dobrý opis. Pretože existuje tvor, ktorý v sebe stiera rozdiely medzi jednotlivcom a skupinou. A medzi orgánom a organizmom. Takýto rúrovník je zložený z tisícok organizmov, ktoré sa správajú ako jeden. A teraz dokonca objavili takého, ktorý má 45 metrov. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo všetko sa môže ukrývať pod morskou hladinou, že zo zemského jadra zrejme vyteká železo a čo majú spoločné ochorenie covid-19 a dávna vakcína proti tuberkulóze. Krátke správy z vedy V Európe podceňujeme dopady inváznych druhov rastlín, naznačuje nový výskum. A to nielen na ekosystémy, ale aj keď dôjde na alergie. Následky po ambrózii palinolistej pritom stoja európske zdravotníctvo miliardy eur ročne. Rastúce koncentrácie oxidu uhličitého v našej atmosfére nespôsobujú len klimatickú krízu. Nový výskum naznačuje, že môžu mať negatívne dopady aj na naše myslenie. Vyššie koncentrácie oxidu uhličitého by totiž do konca storočia mohli ovplyvniť našu schopnosť rozhodovať sa a strategicky premýšľať. Vedci vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že objekt Fomalhaut b nebol planétou, ale len oblakom prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies. Prvá medzihviezdna kométa v našej slnečnej sústave je veľmi odlišná od väčšiny ostatných komét. Teleso 2I/Borisov, ktoré sa objavilo minulý rok, má deväť až 26-krát vyšší obsah oxidu uhoľnatého. Mohlo by to znamenať

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako vyzerala Antarktída pre desiatkami miliónov rokov, prečo olivovníkom hrozí katastrofa za milióny eur a ako našu planétu na konci tohto mesiaca minie veľký asteroid. Krátke správy z vedy V odbornom vedeckom časopise vyjde po ôsmich rokoch kontroverzný matematický dôkaz, ktorému takmer nik nerozumie. Koncom leta v roku 2012 rešpektovaný japonský matematik Šiniči Močizuki zverejnil výsledok svojej vyše desaťročnej práce, niektorí vedci ale hovoria, že jeho riešenie takzvanej hypotézy abc má chyby. Atmosféra Zeme je oveľa prašnejšia, ako sme sa domnievali. Navyše, hrubého prachu, ktorý prispieva k otepľovaniu našej planéty, je až štyrikrát viac, ako odborníci dosiaľ predpokladali a ako používali vo svojich klimatických modeloch. Čierna diera dokáže nielen svetlo uväzniť, dokáže ho aj ohnúť tak, že sa napokon odrazí a následne unikne z gravitačného vplyvu tohto exotického objektu. Jav teoretici predpovedali už v 70. rokoch, až teraz sa ho však podarilo pozorovať. Ak sa nám do konca storočia nepodarí dodržať záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody, bude nás to stáť 600 biliónov dolárov. Dohoda hovorila, že by sme oteplenie mali udržať do 1,5 stupňa, momentálne však smerujeme k planéte teplejšej o 3 až 4 stupne.

Sú to preteky a preskakujú sa kroky, ktoré by sa pri normálnom vývoji liekov nepreskakovali. Aj tak sa nám ale zdá, že hľadanie vakcíny či liekov na nový koronavírus postupuje nejako pomaly. Výskumníci však narazili na niekoľko sľubných látok, ktoré by nám raz mohli pomáhať: a o jednej z nich si povieme viac. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako postupuje vedecký boj proti novému kronavírusu a či sa máte báť nákazy aj u vašich domácich zvierat , ale tiež sa vyberieme do stredoveku, pričom o dobovej politike nám bude rozprávať dávny ľadovec. Krátke správy z vedy Japonskí astronómovia prišli s vysvetlením, prečo je planéta Urán taká zvláštna. Nazdávajú sa, že kedysi v časoch mladej slnečnej sústavy do Uránu narazilo teleso veľké alebo mierne väčšie ako naša Zem a planétu naklonilo. Klimatická zmena ovplyvní veľkosť rýb, naznačuje nový výskum. To bude mať len ťažko predvídateľný vplyv na celý potravinový reťazec, obávajú sa teraz vedci. V jantári z Austrálie našli dve páriace sa muchy, majú vyše štyridsať miliónov rokov. Takýto nález je vzácny, len málokedy sa totiž podarí objaviť zviera zakonzervované pri nejakej činnosti - a toto je vôbec prvý objav párenia zakonzervovaného v jantári. Niektorí vedci naznačujú, že oficiálne počty nakazených novým koronavírusom sú hlboko podcenené. Niektoré simulácie vychádzajúce z odhadovanej smrtnosti a počtu úmrtí vraj ukazujú, že poznáme možno len 6 percent všetkých nakazených.

Možno tiež cítite strach. Možno úzkosť, možno paniku. Jednoducho, táto kríza je ťažká a ešte bude trvať dlho. Bojíme sa, že ochorieme, že ochorejú naši blízki, obávame sa, ako a či vôbec to zvládne ekonomika, či zajtra budeme mať ešte nejakú prácu. No ak tieto stavy chcete utápať v alkohole, naozaj to nerobte. Naopak, ešte situáciu zhoršíte. Tento týždeň sa v podcaste pozrieme, prečo je pitie alkoholu v stresových situáciách naozaj zlým nápadom, ako sa zotavuje ozónová vrstva na našej planéte a ako jedna sada dát pri skúmaní tmavej hmoty priniesla úplne protichodné výsledky. Krátke správy z vedy Vedci špekulujú, že by mohli nakaziť novým koronavírusom zdravých dobrovoľníkov. Výrazne by to totiž urýchlilo testovanie účinnosť vyvíjaných vakcín. Normálne by bol takýto postup na hrane etiky. Nový algoritmus dokázal prepísať zmeny v mozgovej aktivite do viet, a to v reálnom čase a pri chybovosti len zhruba tri percentá. Podľa vedcov je to ďalší krok k schopnosti dekódovať to, čo ľudia vravia, len pozeraním sa na jeho mozgové vlny. Letokruhy stromov by nám mohli povedať, kedy presne v staroveku vybuchla sopka Théra. Dnešná kaldera gréckeho ostrova Santorini je pozostatkom po tejto katastrofickej antickej udalosti. Podľa výskumu Théra vybuchla v roku 1560 pred našim letopočtom. Naši predkovia radi liezli. Vedci teraz narazili na dôkazy, že praľudia pred dvomi miliónmi rokov stále radi a pravidelne lozili na stromy. Naznačujú to bedrové kosti a kĺby našich predkov.

Zdá sa, že pri všetkom tom zle môže koronakríza priniesť aj jeden nezamýšľaný benefit. Už prvé merania totiž naznačujú, že vo vzduchu je teraz menej emisií škodlivých a skleníkových plynov, ako bolo ešte nedávno. Otázka však je, dokedy nám to vydrží. A či bojovať proti klimatickej kríze teraz budeme mať vôľu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo robí koronavírus so skleníkovými plynmi v atmosfére, zistíme, ako rýchlo sa dokážu do prírody uvoľňovať mikroplasty a tiež sa pozrieme na dávne zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sa ukázali ako podvrh. Krátke správy z vedy Vedci narazili na supravodivosť u meteoritov. Keď výskumníci preskúmali pozostatky po pätnástich rôznych kométach a asteroidoch, pri dvoch telesách narazili na supravodivé zrniečka. Vedci našli dosiaľ najstaršieho dvojstranovca. Dávny príbuzný ľudí a väčšiny zvierat pripomínal drobného červa. Stvorenie bolo menšie ako zrnko ryže a pred 555 miliónmi rokov si hľadalo útočisko na dne vtedajších morí. K Slnku momentálne mieri kométa Atlas, ktorá by sa už o par mesiacov mohla postarať o zaujímavé nebeské divadlo. Teleso objavili astronómovia len minulý rok v decembri a na nočnej oblohe by mohlo byť jasnejšie ako planéta Venuša. Naša slnečná sústava získala svoju dnešnú podobu už relatívne krátko po svojom zrode. Nové simulácie naznačujú, že sa tak mohlo stať už v priebehu prvých sto miliónov rokov po jej sformovaní.

Naše mozgy sa s nami pohrávajú. A niekedy nás takmer doslova nútia robiť veci, ktoré vlastne nedávajú žiaden rozumný zmysel. Prejavuje sa to aj v kritických a krízových situáciách – a jednou z takýchto iracionálnych odpovedí je napríklad panické skupovanie toaletného papiera. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aká chyba v myslení môže za naše panické nakupovanie, aký materiál je najvhodnejší na podomácky šitú rúšku a akú extrémnu planétu vo vesmíre teraz objavili astronómovia. A táto epizóda je trochu zvláštnu, bude totiž bez krátkych vedeckých správ. My sme ale vlastne radi, že sa nám ju vôbec v tejto kríze, počas ktorej sa všetko vrátane vedy spomalilo, dokázali nahrať. Tak si držme palce, dávajme na seba pozor a spolu to zvládneme.

Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne. A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese. Krátke správy z vedy Aj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu. Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba. Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol. Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete? Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu. Krátke správy z vedy Potkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť. V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín. Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku. Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci. Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu. Krátke správy z vedy Čajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka. Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru. Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi. Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov. Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty. Krátke správy z vedy Otepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov. Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov. Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy. NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie. Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky. Krátke správy z vedy V Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú. Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín. Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie. Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití. Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte. Krátke správy z vedy Tím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy. Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého. Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid. Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova. Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov. Krátke správy z vedy Hviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné. Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie. Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

S rakovinou je to zložité. Nejestvuje jedna rakovina, keďže sa zbláznia naše vlastné bunky, každý má svoju vlastnú. Lenže sa zdá, že vedci možno narazili na zásadný prelom, ktorý by mohol viesť k univerzálnej liečbe nádorov. A na prvých modeloch mechanizmus funguje, počkať si ale musíme na testy na ľuďoch. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nový objav v našom imunitnom systéme, ktorý by mohol viesť k lieku na rakovinu, bohužiaľ zistíme, že sme boli optimisti a že oxid uhličitý je oveľa väčší problém, než sme sa domnievali i ako to teda bolo s koncom éry dinosaurov. Krátke správy z vedy Voda na Marse bola bohatá na soli a minerály. Analýza sedimentov tiež ukázala, že sa vyformovali v prítomnosti tečúcej vody, ktorá mala pH podobné, ako majú dnešné moria na Zemi. Fyzici experimentálne ukázali, ako je nedokonalosť dôležitá. Demonštrovali, že napríklad roje hmyzu sa dokážu správať synchronizovane len vtedy, ak sú jednotlivé jedince rôzne. Ľudská kultúra sa vyvíja rovnako pomaly ako biologická evolúcia. Ukázal to medzinárodný výskum, v ktorom vedci porovnávali parametre kultúrnej evolúcie s parametrami evolúcie v prírode. Astronómovia objavili novú skupinu zvláštnych objektov neďaleko supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Tieto telesá vyzerajú ako plyn, no podľa vedcov sa správajú ako hviezdy. Podcasty SME

Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí . Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel. Krátke správy z vedy So zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote. Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu. Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali. Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov. Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov. Krátke správy z vedy Český vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot. Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov. Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa. Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem. Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020. Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať. Krátke správy z vedy Blízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov. Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504. Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu. Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky. Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas. Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách. Krátke správy z vedy Atmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie. Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív. Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena. Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko. Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska. Krátke správy z vedy Ľad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí. Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte. Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila. Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy? Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov. Krátke správy z vedy V našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko. Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy. Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov. NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

Vonku je hnusne. Atmosféru zahalil smog, špina a prach, cítite sa unaveným a ešte sa vám ani nechce myslieť. Nuž, to nie je subjektívny pocit. Že znečistené ovzdušie má vplyv na naše fyziologické zdravie, vieme už desiatky rokov. No narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že špinavý vzduch má dopady aj na naše myslenie: a teda na našu morálku a rozhodovanie. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, aké prekvapivé dôsledky prináša znečistené ovzdušie, pozrieme sa do sveta materiálového inžinierstva na nový druh uhlíka s údajne magnetickými vlastnosťami a pristavíme sa i pri benefitoch, ktoré nám prinášajú priatelia. Krátke správy z vedy Planéty by sa mohli nachádzať aj v okolí čiernych dier. Nové modely naznačujú, že v blízkosti supermasívnych čiernych dier, napríklad v strede galaxií by mohli krúžiť tisíce svetov. Stačí, ak je v oblastiach dosť materiálu, z ktorého by sa mohli vyformovať. V meteorite z alžírskych hôr vedci našli stopy, ktoré naznačujú dávnu prítomnosť ľadu. Dôležité je to preto, že sa odhaduje, že meteorit pochádza z dôb starších viac ako 4,5 miliárd rokov a je tak správou, ako mohla vyzerať naša sústava úplne na svojom počiatku. Vedci teraz opísali, ako si istý kmeň vírusu chrípky vytvoril odolnosť na antivirotiká, ktoré podávali lekári nakazenému pacientovi. Kmeň H3N2 zmutoval a vybudoval si rezistenciu na baloxavír a dokázal sa prenášať z človeka na človeka. Správy o tom, že na Jupiteri mizne Veľká červená škvrna, sú zrejme prehnané. Snímky síce naozaj ukazujú, že ustupujú mraky, no vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú dôkazy, že by sme zmenšoval alebo zoslaboval samotný vír, ktorý je podstatou tohto fenoménu.

Naša budúcnosť vôbec nevyzerá dobre. Nechceme vás nejako zvlášť strašiť, no asi ste už počuli, že sme prestali hovoriť o klimatickej zmene a hovoríme o klimatickej kríze. Vedci vydávajú správy a varovania, že sa nám teda ani náhodou nedarí dodržiavať medzinárodné klimatické záväzky a smerujeme ku svetu, ktorú sa otepľuje viac. A najhoršie dôsledky neponesieme my, ale dnešné deti. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, do akého sveta vyrastajú naši najmenší, aká je korelácia medzi našim zdravím a vlastnením psa i budeme sa – znovu – čudovať nad umelou inteligenciou. Tento raz totiž dokázala predpovedať riziko smrti pacientov lepšie ako lekári... a nikto netuší, ako. Krátke správy z vedy Rok 2019 nebol pre amazonský prales normálnym. Dáta ukazujú, že rozsah odlesňovania a množstvo požiarov sa vymykajú dlhodobému priemeru: jednoducho, situácia sa v Amazónii zhoršila. Arktída by mohla byť už v polovici tohto storočia v niektorých obdobiach roka úplne bez ľadu. Modely hovoria, že pri súčasnom otepľovaní by sa tak mohlo stať už v roku 2044, najpesimistickejšie odhady naznačujú Arktídu bez ľadu už v roku 2026. Niektorí fyzici naznačujú, že nič ako objektívna realita neexistuje. Ak teda hovoríme o kvantovom svete. Nový výskum ukázal, že v kvantovom mikrosvete mala dvojica pozorovateľov vlastné fakty. Skrátka, fakty boli pre nich subjektívne. Proti ebole existuje prvé schválené očkovanie a Svetová zdravotnícka organizácia už hovorí o historickej chvíli. Prvú vakcínu trvalo vyvinúť dvadsať rokov a už ju otestovali a funguje. Výskumníci chcú teraz vytvoriť očkovanie, ktoré bude ešte trvácnejšie a poskytne ochranu proti viacerým kmeňom eboly.

Vesmír je obrovský. Na tom sa asi zhodneme a nemusíme nad tým veľa špekulovať. Oveľa zložitejšia otázka ale je, ako táto obrovitosť vyzerá... či vesmír skôr pripomína plochú dosku – a teda keď raz vystrelíte svetelný lúč, tak poletí a poletí... – alebo sa stáča a takýto svetelný lúč by sa k vám raz v nekonečnej budúcnosti mohol vrátiť. Vedci si dosiaľ mysleli, že je skôr plochý. No zdá sa, že to tak nemusí byť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tvar kozmu, zistíme, prečo po viac ako štyridsiatich rokoch NASA otvorila zapečatené vzorky z Mesiaca a čo robíte zle, ak kričíte na svojho psa. Krátke správy z vedy Nový výskum naznačuje, že izbové rastliny nám nevyčistia vzduch v byte. Vplyv rastlín na kvalitu vzduchu vo vnútri budov je totiž podľa vedcov minimálny. Ak si doma chcete vyčistiť vzduch, najlepšie urobíte, ak otvoríte okná a vyvetráte. Predchodcovia ľudoopov zrejme chodili vzpriamení skôr, než sa predpokladalo. Nálezy pozostatkov štvorice jedincov z Bavorska ukazujú, že sa tak mohlo stať o niekoľko miliónov rokov skôr, než sa predpokladalo. Genetickú metódu CRISPR testovali na prvých pacientoch s rakovinou. Počas prvých mesiacov pozorovania sa u nich neobjavili žiadne vážne komplikácie. Testovanie je prvým krokom k liečbe rakoviny pomocou geneticky upravených buniek pacienta. Výskumníci sa pokúšajú vytvoriť umelé rohy nosorožcov z konských vlasov. Dúfajú, že by tak mohli pomôcť v ochrane ohrozených cicavcov. Takéto náhrady by totiž mohli byť na nerozoznanie od originálov.

Dobre už bolo. Čaká nás totiž svet s klímou, ktorá bude oveľa menej príjemná, než tá v minulosti. Navyše, zdá sa, že mnohé dôsledky klimatickej krízy sme ešte podcenili. Napríklad ten, koľko ľudí reálne ohrozí stúpajúca hladina morí. A keď sme teda už pri vode, dážď rastliny potrebujú. Ale zároveň im spôsobuje vážne problémy... a to teda až také, že rastliny začnú panikáriť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo objavila vesmírna sonda Voyager 2, keď opustila našu slnečnú sústavu. Zistíme, ako rastliny reagujú na dážď i čo hovorí nový výskum o dôsledkoch otepľovania planéty a rastúcej hladiny oceánov. Krátke správy z vedy Prečo je ľad taký klzký? Odpoveď leží vo vrstve vody, v akomsi povrchovom filme, ktorý vzniká vďaka treniu. Vedci ale teraz ukázali, že táto vrstvička je oveľa tenšia, ako sme dosiaľ predpokladali - a zároveň aj oveľa viskóznejšia. Vedci konečne zistili, ako istý toxín dokáže zabíjať aj multirezistentné baktérie, ktoré sú odolné na naše antibiotiká. Enzým lyzostafín dokáže preniknúť do zlatých stafylokokov a zabiť ich a pochopenie jeho fungovania nám môže pomôcť pri hľadaní nových liekov na mikróbe odolné voči antibiotikám. Astronómovia objavili celú novú triedu čiernych dier. Ukázalo sa, že môžu byť menšie, než sme sa dosiaľ domnievali. Výskumníci zároveň opísali metódu, ako by sme tieto menšie pozostatky po hviezdach mohli objavovať. Vedci vytvorili umelé listy, ktoré dokážu premieňať uhlík na palivo. Technológia by mohla pomôcť v boji proti zmene kliímy a proti jej dôsledkom. Metódy sa inšpirovala procesom fotosyntézy a umelé listy menia oxid uhličitý na metanol a kyslík.

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje. No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku. Krátke správy z vedy Skríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum. Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva. V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi. Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace. Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel. Krátke správy z vedy V Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent. Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov. Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa. V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie. Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť. Krátke správy z vedy V CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky. V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku. Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú. Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.

Naša planéta sa mení. A meníme ju my, ľudia a to bezprecedentným tempom. Vidíme zvyšovanie sa priemernej teploty, vidíme miznúce ľadovce, ale čo sa deje v zložitých a previazaných ekosystémoch, to už vidno horšie. Dobrým ukazovateľom sú ale populácie vtákov. A teraz si vedci uvedomili, že v Severenej Amerike prebieha od 70. rokov ekologická kríza a zmizli miliardy Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako našim mozgom pomáha pitie čaju, že vedci možno narazili na spôsob, ako by sa raz dal liečiť Alzheimer a že v Amerike zmizli miliardy vtákov a až donedávna si to nikto nevšimol. Krátke správy z vedy Posledných päť rokov bolo najhorúcejších, odkedy sa vedú záznamy. Roky 2015 až 2019 boli najteplejšie prinajmenšom za posledných 150 rokov. Naznačujú to údaje Svetovej meteorologickej organizácie, priemerná teplota od priemyselnej revolúcie už stúpla o viac ako jeden stupeň Celzia. Venuša mohla byť kedysi obývateľná. Výskumníci naznačujú, že mohla mať teploty, ktoré by umožňovali vodu v kvapalnom skupenstve - teda oceány - po 2 až 3 miliardy rokov. Toto vhodné obdobie skončilo niekedy pred 700 miliónmi rokov, keď na Venuši prebehla dramatická zmena do dnešnej toxickej podoby. Vedci opísali genóm divej odrody pšenice. Je to dôležitá správa, ktorá nám môže pomôcť pri ochrane tohto kľúčového potravinového zdroja. Výskum trval dva roky a opis genómu by mal uľahčiť prácu poľnohospodárom a prispieť k vytvoreniu stabilnejších a odolnejších odrôd. Slováci vyberajú meno hviezde a planéte, Slovensko má totiž do konca októbra šancu pomenovať planétu a jej materskú hviezdu, ktoré nám pridelila Medzinárodná astronomická únia. Tá vybrala systém okolo hviezdy HAT-P-5 v súhvezdí Lýra vzdialený asi tisíc svetelných rokov. Verejnosť už prihlásila viac ako 540 návrhov, vyberať sa teraz bude medzi dvanástkou favoritov, kde sú mená ako Vesna, Gerlach či Kriváň.

Vesmír je ohromné miesto. Nie preto, že je obrovský – to tiež – ale jednoducho preto, že nás dokáž neustále ohromovať .A to predovšetkým tým, čo všetko o ňom ešte stále nevieme. Len pred dvomi rokmi sme totiž v našej slnečnej sústave narazili na prvého medzihviezdneho návštevníka. A teraz, teraz si astronómovia všimli druhé teleso, ktoré k nám na návštevu zrejme dorazilo z väčšej kozmickej diaľky. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM dozvieme, či a ako sa hýbu telá po smrti, ako sme zmenili nielen výzor, ale aj mozgy psov a že do našej slnečnej sústavy zavítal ďalší medzihviezdny návštevník. Krátke správy z vedy Vedci opísali prvú planétu v obývateľnej zóne pri inej hviezde a toto teleso má zároveň vodu. Planéta K2-18b objavili už v roku 2015 a od nás sa nachádza vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Svoju hviezdu obehne za 33 pozemských dní. Nový klimatický model naznačuje, že naša planéta sa otepľuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. Vedci varujú, že ak to bude pokračovať dnešným tempom, do konca storočia môže priemerná teplota vzrásť až o sedem stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou. Ak máte radi paradajkovú omáčku a jete ju s mäsovými guľkami, môže to mať nechcený efekt. Nový výskum totiž naznačuje, že niektoré protirakovinové benefity paradajok môžu zmiznúť, ak ich jete aj spolu s jedlom bohatým na Odolnosť na antibiotiká sa objavila už aj u delfínov, čím kopíruje problémy, ktoré máme my, ľudia. Baktérie si totiž vytvárajú odolnosť na látky, ktorými proti nim bojujeme: a prenášajú si ju aj do ďalších prostredí, najmä do mora. Vedci teraz zistili, že rezistentné patogény sa objavili aj u populácií Delfínov skákavých.

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution. Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek. Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science. Krátke správy z vedy V Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta. Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka. Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší. Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku. Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.

Hľadajte vodu. Tak znie základná poučka, ak sa rozprávame o živote a jeho vzniku. Preto vo vesmíre pátrame po podmienkach, v ktorých by sa voda mohla nejakým spôsobom udržať v kvapalnom skupenstve. A, napokon, chceme vedieť, kedy takéto podmienky mohli nastať aj na našej vlastnej planéte. Zdá sa totiž, že na Zemi mohol život vzniknúť oveľa skôr, než sme sa dosiaľ domnievali. A keď už teda hovoríme o minulosti našej slnečnej sústavy, kedysi veľmi dávno zhltol Jupiter zárodok iného telesa. A to bolo oveľa väčšie ako naša vlastné planéta. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minulosť našej slnečnej sústavy, zistíme, čo sa dialo na Jupiteri aj na Zemi a pokúsime sa pochopiť, prečo sa niektorí ľudia vyhýbajú ovociu a zelenine. Krátke správy z vedy Vedci prišli s novou príčinou Alzheimerovej choroby. Hypotéza hovorí, že dôvodom môže byť hromadenie bielkovín v takzvaných lyzozómoch. To sú malé vačky, ktoré slúžia v bunke ako tráviaci aparát. Na Novom Zélande objavili fosíliu tučniaka, ktorý bol veľký ako dospelý človek. Vták bol vysoký až 1,6 metra, mal hmotnosť asi 80 kilogramov a žil v starších treťohorách, teda niekedy pred zhruba 60 miliónmi rokov. Spolu so snehom padajú v Arktíde z oblohy aj čiastočky plastov. Naznačuje to nový výskum, ktorý opisuje znečistenie mikroplastami ešte aj na miestach, ktoré mali byť nedotknuté ľudskou činnosťou. V tomto okamihu ešte nie je jasné, akým mechanizmom sa mikroplasty do oblasti dostávajú. Niektorí neandertálci zrejme trávili veľa času pod vodou, naznačuje nová štúdia. Dôvodom tejto hypotézy sú malé kostné výrastky v ušiach, ktoré vedci objavili u polovice skúmaných neandertálcov. Takéto výrastky, takzvané surferské ucho majú ľudia, ktorí sa v venujú vodným športom v chladnejších oblastiach.

Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú. Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry. Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou. Krátke správy z vedy Tmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme. Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla. Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov. Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.

Opakujeme to raz za niekoľko týždňov. Nefajčite. Naozaj. Ale že naozaj... Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli vášmu okoliu či životnému prostrediu. A vlastne, najnovšie nafajčite aj kvôli baktériám. Nový výskum totiž naznačuje, že fajčenie môže pomáhať v našej vojne s odolnými baktériami: a teda, ani náhodou nepomáha človeku, pomáha mikróbom. Zo sveta medicíny však prišla aj dobrá správa, ktorá dáva nádej pacientom s problémovou pečeňou. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na dôsledky fajčenia, tentokrát však v ríši baktérií, zistíme, aké nové bunky našli vedci pri pečeni i aká veľmi stará hviezda sa ukrývala v našej vlastnej galaxii. Krátke správy z vedy Vesmírne lety by mohli usmažiť - teda, v trochu nadnesenom význame - naše mozgy. Vesmírna radiácia je totiž jedným z najväčších, ak nie najväčším problémom pri dlhších cestách vo vesmíre. Vedci teraz na myšiach sledovali, aké sú dopady dlhodobého vplyvu kozmických lúčov na mozgové funkcie. Výsledkom boli problémy s učením, pamäťou i s náladou. Naša planéta zažila doposiaľ najteplejší mesiac. Uplynulý júl bol podľa družicových a pozemných meraní najhorúcejším mesiacom v histórii meraní a tesne prekonal rekord spred troch rokov. Výskumníci ešte nespájajú nový rekord priamo s klimatickou zmenou. Upozorňujú však, že veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a ďalšia ľudská činnosť robia podobné extrémy pravdepodobnejšími Českí vedci vyvrátili tridsať rokov starú teóriu o prenose boreliózy. Baktérie sa totiž do tela dostávajú oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. A nie cez sliny kliešťa, baktéria sama putuje zo žalúdka kliešťa do hostiteľa. Nové zistenia by teraz mohli pomôcť pri vývoji vakcíny proti ochoreniu.

Nie očkovanie nespôsobuje autizmus. To je jedno z najväčších klamstiev dnešných šíriteľov pavedeckých nezmyslov. No čosi autizmus predsa len spôsobuje. A zdá sa, že vedci teraz narazili na stopy mechanizmu, ktorého výsledkom môžu byť poruchy autistického spektra – aspoň u mužov. A výskumníci tiež zrejme rozlúštili záhadu rádioaktívneho mraku nad Európu z roku 2017. A pravdepodobne našli aj miesto, odkiaľ únik pochádzal. Tento týždeň budeme v podcaste ZOOM hľadať príčinu autizmu a zistíme, odkiaľ pred dvomi rokmi prišiel rádioaktívny oblak nad Európu či aké planéty našli v kozme astronómovia. Krátke správy z vedy Nová chemická látka sa osvedčila pri boji s odolnými baktériami. Vedci vytvorili antimikrobiálny peptid, ktorý vyskúšali na multirezistentnej baktérii Acinetobacter baumannii. Mikrób je na vrchu rebríčka hrozieb Svetovej zdravotníckej organizácie , ktorá hovorí o akútnej potrebe nových antibiotík proti tejto baktérii. Výskum naznačuje, že Mesiac môže byť starší, než sme si dosiaľ mysleli. Analýza chemického zloženia rôznych mesačných kúskov nazbieraných počas misií Apollo ukázala, že Mesiac vznikol už 50 miliónov rokov po sformovaní sa slnečnej sústavy. Dosiaľ sme si mysleli, že to bolo o 100 miliónov rokov neskôr. Vedci vyvinuli kontaktnú šošovku, ktorá sa dá ovládať pohybom oka. Ak človek dvakrát zažmurká, šošovka mu priblíži scénu, na ktorú sa pozerá. Technológia sa ale zatiaľ neplánuje predávať, vedci len skúšajú, ako by sa dali šošovky v budúcnosti používať. Bangladéš sa bojí o svoje tigre. Výskumníci totiž zistili, že v mangrovových lesoch sa ukrýva menšia populácia bengálskych tigrov, než sa úrady pôvodne domnievali. Problémom je aj malý počet samcov.

Tiež sa sprchujete pred spaním? A teda, s akým časovým odstupom? Možno sa vám to zdá ako absurdné otázky, no kúpeľ či sprcha naozaj ovplyvňujú, ako dobre budeme spať. A teraz to potvrdil nový výskum, ktorý nám okrem iného ukazuje celkom dobrý návod, ako náš spánok zlepšiť. A keď už sme pri tom vylepšovaní: Elon Musk predstavil technológiu, ktorá by raz ľuďom s neurodegeneratívnymi ochoreniami mohla zlepšovať život. Desivé je, že v mozgoch tak vznikne prepojenie človek-stroj. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na nový implantát do mozgu, zistíme, čo spôsobujú odhodené cigaretové ohorky prírode i aký vplyv má teplý kúpeľ na náš spánok. Krátke správy z vedy Turisti radi chodia na safari. A radi tam fotografujú zvieratá. Vedci teraz hovoria, že práve takíto turisti by mohli poskytovať odborníkom dobré dáta, ktoré sú dokonca porovnateľné s klasickým výskumom. Ukázala to analýza 25-tisíc záberov 26 turistických skupín, vďaka ktorým sa biológovia dokázali pozrieť na populácie levov, leopardov či gepardov v Botswane. Klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sa jej dokážu zvieratá prispôsobovať. Medzinárodný tím sa pozrel na viac ako 10-tisíc vedeckých štúdií aby zistil, ako na zmeny reagujú jednotlivé druhy: ukázalo sa, že na nové podmienky zvieratá reagujú, no nie dostatočne. NASA sa obrátila na súkromníkov, aby jej pomohli s misiou na Mesiac. Súkromných vesmírnych spoločností sa pýta na ich nápady, ako pristáť na našej prirodzenej družici. Stále totiž plánuje vrátiť ľudí na Mesiac do roku 2024. Vedci teraz opísali chemický mechanizmus, ktorý pomáha vysvetliť, ako mohol na našej planéte vzniknúť život. Dnes poriadne nevieme, ako sa život vynoril z relatívneho chaosu prvotnej chémie, no nový výskum ukazuje, ako niektoré látky dokážu spontánne polymerizovať a skladať sa do akýchsi mikrokvapôčok, ktoré pripomínajú bunky a ktoré dokážu koncentrovať nukleové kyseliny a bielkoviny.

Je to najväčšie dobrodružstvo, do akého sa človek kedy pustil. Cesta väčšia, ako objaviteľské plavby v 15. storočí, putovanie dlhšie, ako odchod našich prapredkov z Afriky, let nebezpečný aj vzrušujúci, bláznivý, odvážny, zvedavý... a v neposlednom rade propagandistický. Pred päťdesiatimi rokmi sa prví ľudia dotkli Mesiaca, keď 21. júla v roku 1969 na našej prirodzenej družici pristála vesmírna misia Apollo 11 a keď z pristávacieho modulu vystúpili najskôr Neil Armstrong a po ňom aj Buzz Aldrin. Toto je naša podcastová mimoriadna miniséria, ktorá má tento úžasný počin generácie našich rodičov a prarodičov pripomínať. Ktorá mu vzdáva hold. A ktorá ho obdivuje. Texty napísali Ondrej Podstupka, Renáta Zelná a Tomáš Prokopčák, ktorý týmto úžasným vesmírnym dobrodružstvom sprevádza. Na produkcii sa podieľali Matej Ohrablo a Nikola Bajánová.

Ak neviete, ako rozprávať o vede, poviete čosi o prepisovaní učebníc. Akoby učebnice vlastne tak trochu neprepisovali všetky objavy. Ale teda keď už sme pri tom: kedysi sme hovorievali, že moderní ľudia sa vybrali z Afriky niekedy pred 60- až 80-tisíc rokmi. Dnes tak trochu tušíme, že to nie je pravda. A zrejme sa teda z Afriky vydali do zvyšku svet viackrát. Napríklad už pred viac ako 200-tisíc rokmi, len sa im akosi nepodarilo prežiť. Lepšie životy by však mohli mať pacienti s vírusom HIV. Vedcom sa totiž podaril veľký prelom v liečbe Tento týždeň v podcaste ZOOM zistíme, ako sucho pomohlo archeológom, ako sa skomplikoval príbeh okolo našich prapredkov i aká veľká vec sa udiala v medicíne. Krátke správy z vedy Boj proti následkom zmeny klímy môže byť drahý a ak sa zvolí nesprávny postup, takéto akcie môžu dokonca spôsobiť viac problémov ako riešení. Nový výskum ale ukázal, že klimatická zmena je väčším rizikom pre globálny rozvoj ako takéto nepremyslené akcie. Ak by sme raz chceli teraformovať Mars a spraviť z neho obývateľnú planétu, mohol by nám pomôcť aerogél, ktorý by na červenej planéte regionálne kopíroval skleníkový efekt. Predstavte si to teda ako akési habitaty obklopené práve takouto vrstvou materiálu. Viac ako polovicu aktívnych sopiek na našej planéte poriadne nesledujeme. Vedci teraz navrhli nový spôsob, ako tieto vulkány potenciálne nebezpečné aj pre ľudí monitorovať: a pomôcť by mohla umelá inteligencia. Sledovala by satelitné zábery a pomáhala s varovaním ľudí. Nové merania Hubblovej konštanty záhadu okolo rozpínania sa kozmu nezmenšujú, skôr naopak. Aj nové meranie naznačuje, že priestor medzi galaxiami sa naťahuje rýchlejšie, ako naše vedecké modely predpokladajú.

Privítajme príchod našich nových pánov... dobre, to si sem len tak odložím, pre prípad, veď viete, keby raz. Ale teda, počítače už porážajú človeka v šachu aj v go, dokážu sa samé od seba učiť nové veci, dokonca si vytvoriť komunikáciu, ktorej nerozumieme. Ale teraz čosi užitočné: umelá inteligencia vytvorila historicky prvý liek určený pre ľudí. A významným spôsobom by tak mohla pomôcť v boji proti chrípke. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na výskum, ktorý využil umelú inteligenciu pri navrhovaní liekov, zistíme, ako zvieratá reagujú na smrť a čo majú podobné s ľuďmi i ako to, bohužiaľ, vyzerá s ľadom v Antarktíde. Vedci po prvýkrát odstránili HIV z genómu živých zvierat. Myši vyliečili úpravou génov, pomocou CRISPR-Cas9 dokázali odstrániť z infikovaných myšacích buniek veľké fragmenty vírusovej DNA. Predstavuje to dôležitý krok k vynájdeniu lieku, ktorým bude možné vyliečiť infekciu aj u ľudí. Prvé lietadlo pristálo úplne autonómne a to bez pomoci pozemných navádzacích systémov. Dokázali to výskumníci z Technickej univerzity v Mníchove. Na navigáciu použilo lietadlo systém GPS a orientovalo sa pomocou kamier, ktoré videli pristávaciu dráhu. Stroj si sám vypočítal zostupovú trajektóriu a pristál. Krvné testy by mohli jedného dňa predpovedať, či pacientom, ktorým akurát diagnostikovali rakovinu prsníka, hrozí v budúcnosti riziko, že sa im toto zákerné ochorenie môže vrátiť. Vedci teraz popísali mechanizmus, ako by raz takéto testy mohli fungovať. Vedci zistili, že ak množstvo oxidu uhličitého v atmosfére prekročí určitú hranicu, povedie to ku kaskáde chemických odoziev, ktorých dôsledkom bude extrémne okysľovanie oceánov a masové vymieranie druhov. Výskumníci predpokladajú, že tento bod zlomu dosiahne planéta do konca tohto storočia.

Začnime tak zovšeobecna. Na vede nie je také úžasné ani tak to, aké nám dáva odpovede. Ale ako nám ukazuje, čo všetko ešte nevieme: a vzbudzuje v nás tak zvedavosť a odvahu pátrať a pýtať sa otázky. Vesmír je pritom takýchto otázok plný. A jednou z najväčších je, čo sú zač vlastne tie čudné, záhadné, mysteriózne rýchle rádiové záblesky. Teraz vedci narazili na taký, ktorý sa opakuje... a záhada sa tak ešte zväčšila. Áno, jedným z vysvetlení – aj keď málo pravdepodobným – sú aj mimozemšťania. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supervýkonnými energetickými zábleskami v kozme, zistíme, že v Európe kedysi žili vtáky také veľké, že pštrosy sú oproti ním drobci a že Atlantik ukrýva obrovský zásobník pitnej vody. Šimpanzy bonobo v Kongu môžu naznačovať, ako sa vyvinuli moderní ľudia. Kľúčom sú vodné rastliny bohaté na jód, ktorý je dôležitý pre vývoj mozgu a vyšších kognitívnych funkcií. Šimpanzy tak môžu ukazovať, odkiaľ sa naši prapredkovia dostali k takýmto prepotrebným živinám. Vedci v Afrike vypustili geneticky modifikované komáre, ktoré nie sú schopné sa reprodukovať. Mali by tak pomôcť v boji s maláriou. Vedci ale hovoria, že v tejto fáze projektu nemajú komáre brániť šíreniu ochorenia, iba poskytovať prvé dáta pre ďalší postup. Ak by sme chceli udržať globálne oteplenie pod hodnotou 1,5 stupňa, museli by sme okamžite prestať používať všetky elektrárne na fosílne palivá. Problémom pritom nie sú len dnešné tepelné elektrárne, ale podľa vedcov aj všetky, ktoré sa ešte len plánujú postaviť. NASA pošle na Saturnov mesiac Titan novú vesmírnu misiu. Sondou bude dron prezývaný Dragonfly, ktorý má po mesiaci lietať a skúmať, či boli alebo sú na tomto telese podmienky vhodné na existenciu mikrobiálneho života. Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

Stačí jeden pohľad a, aj keď nemusíme hovoriť o láske na prvý pohľad, asi tušíte, či vás niekto priťahuje, páči sa vám alebo je minimálne sympatický. Sexuálna príťažlivosť, ktorá je na pohľad skôr lifestylová téma, ale zaujíma aj vedcov, a tak ju skúmali a na čosi prišli. Veľký objav sa udial ale aj v medicíne a týka sa možnej zmeny krvnej skupiny z jednej na druhú, čo by radikálne uľahčilo transfúzie. Tento týždeň zistíme, či sa dá krvi zmeniť krvná sklupina, čo čudné sa deje v Grónsku a prečo by sme sa mali báť a ako to je so sexuálnou príťažlivosťou. V prstencoch Saturnu objavili astronómovia nové útvary. Dáta pochádzajú z misie Cassini, ktorá sa skončila v roku 2017 a ukázali, že v prstencoch sú stopy po nejakom dávnom náraze. Vedci tiež zistili, že prstence tvorí najmä vodný ľad, no údaje sondy vylúčili, že by sa v nich nachádzal čpavkový či metánový ľad. Spektormeter nenašiel ani organické zlúčeniny. Mikrobiológovia varujú, že vo vede o klimatickej zmene môžeme mať vážne medzery. Ignoruje sa totiž vplyv mikóbov, baktériálny život však tvorí väčšinu života na našej planéte. Potrebné je tak skúmať jeho vplyv na prebiehajúce zmeny na Zemi. Na Mesiac zrejme poletí prvá žena. NASA ju tam plánuje vyslať do roku 2024 ako súčasť novej mesačnej misie Artemis. Tieto obnovené lety na mesiac by mali otestovať technológie, ktoré NASA plánuje použiť pri prvom lete človeka na Mars. Molekula DNA sa mohla na Zemi objaviť skôr, ako sme predpokladali. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukázal, ako relatívne jednoduché reakcie môžu viesť k vzniku tejto takzvanej molekuly života. Stačila len prítomnosť vody, mierne zásaditého prostredia a tepltoy medzi 40 a 70 stupňami Celzia. Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

Na Mesiac sa pozeráme, vlastne odkedy je ľudstvo ľudstvom. Možno by ste si preto povedali, že čím nás už môže len náš kozmický sprievodca prekvapiť. A predsa... zdá sa totiž, že pod svojim povrchom ukrýva čosi obrovské a čudné. A keď sme už pri tých prekvapeniach, aj s prvými ľuďmi v Severnej Amerike to mohlo byť inak, než sme si už donedávna mysleli. Vedci totiž narazili na dosiaľ neznámu populáciu a zdá sa, že všetko je inak. Alebo teda, aspoň mnohé je inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme pod povrch našej prirodzenej družice, zistíme, či sú biotašky naozaj také bio a kto vlastne boli prví prisťahovalci v Severnej Amerike. Človek skonzumuje za týždeň mikroplasty o hmotnosti kreditnej karty. V priemere to je dvetisíc mikročastíc plastov, vyplýva to z novej štúdie pre Svetový fond na ochranu prírody. Do ľudského tela sa plasty dostávajú najmä z vody zo soli či morských mäkkýšov, časť vdychujeme. Výskumníci prvýkrát videli ryby, ktoré pod vodou zadržiavajú dych. Zvláštny druh zadržiaval dych až na štyri minúty: dôvodom môže byť ochrana pred predátormi. Keď ryby vypustia zo žiabier vodu, ich telo sa zmenší. Delfíny sú zase o kúsok podobnejší ľuďom. Zdá sa, že priateľstvá si vytvárajú podobne ako my, na základe spoločných záujmov. Ukázal to výskum 124 delfínov, ktorých vedci sledovali na západe Austrálie. Do konca storočia môže zmiznúť šestina života z morí, ak bude otepľovanie našej planéty prebiehať aktuálnym tempom. Hovorí to nový výskum, ktorý sledoval dopady rastúcej teploty na rôznorodosť morského života. Ukazuje, že každý stupeň oteplenia oceánov povedie k strate asi piatich percent morského života. Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

Človek je pánom našej planéte. To nie je pochvala, skôr naopak... Veď sa len pozrite okolo seba. Našu Zem sme natoľko zmenili, že množstvo druhov sa týmto zmenám nedokáže prispôsobiť, a preto dnes hovoríme o ich masovom vymieraní. Vedci tento náš vek nazvali antropocénom, dokonca takmer oficiálne. Prebieha klimatická kríza, menia sa životné podmienky, prírodu sme zamorili plastami. A to až tak, že jeden druh včiel si začal z plastu budovať hniezda. Tento týždeň pôjdeme v podcaste Zoom na Pluto, ktoré by mohlo ukrývať tekutý oceán, pozrieme sa na včely, ktoré sa prispôsobujú novým podmienkam aj na tieto nové podmienky samotné, ktoré dali názov novej geologickej epoche v histórii Zeme. Krátke správy z vedy Úbytok arktického ľadu napomáha príchodu extrémnych vĺn horúčav, ktoré sa objavujú v Spojených štátoch. Ustupovanie morského ľadu vedci dokázali spojiť so zmenami v atmosférickej cirkulácii počas leta. Astronómom sa teraz podarilo priamo pozorovať dvojicu exoplanét,ktoré sa začali formovať v plynoprachovom disku okolo mladej hviezdy. Sústava okolo hviezdy PDS 70 je len druhým takto zachyteným multiplanetárnym systémom. Slovenskí vedci našli nový druh hada, nazvali ho po zabudnutom kráľovstve Urartu. Nový had druhu Elaphe urartica žije v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy. Autistom by mohlo pomáhať cvičenie. Experimenty s myšami ukázali, že pravidelné cvičenie eliminuje spojenia v mozgu, ktoré sú typické pre poruchy autistického spektra. Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

Zabila desiatky miliónov ľudí. A španielska chrípka bola asi najsmrteľnejšia pandémia v dejinách... alebo aspoň tá, o ktorej vieme. No vedci teraz zistili, že tento problém začal o pár rokov skôr, len si ho nik nevšimol. A to je varovaním aj pre nás dnes. A varovaním sú aj hlasy vedcov, ktoré čoraz nástojčivejšie hovoria o klimatickej kríze, v ktorej sme hlboko ponorení a nepoznáme cestu von. Na Stanfordovej univerzite však teraz prišli s radikálnym nápadom. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na pandémiu španielskej chrípky, ako dostať metán preč z atmosféry našej planéty i kedy vlastne vznikli huby a prečo je to dôležité. Krátke správy z vedy Stopy antibiotík výskumníci už objavili všelikde, teraz však vedci upozorňujú, že ich množstvá v niektorých riekach veľmi výrazne prekračujú bezpečné hodnoty. Zvyšky antibiotík našli v dvoch tretinách riek v 72 skúmaných krajinách. Svetlá rozsvietené v noci sú vážnou hrozbou pre obojživelníky. Experimenty so žabami ukázali, že svetlo v noci komplikuje liahnutie žubrienok a prináša ďalšie problémy, keďže napríklad oslabuje ich imunitu. Pri zbere olív umierajú ročne milióny vtákov. Vsajú ich hlučné stroje, množstvo vtákov totiž v noci prespáva v olivovníkoch a to aj v čase, keď prebieha zber. Navyše, hluk a silné svetlo zo strojov vtáky dezorientujú, takže uniknúť nedokážu. Nový výskum narazil na prekvapivé vzorce v roztápajúcom sa ľadev Antarktíde. Trojročný zber dát ukázal prúdy, ktoré majú vplyv na budúcnosť ľadovcov: tieto detaily je dôležité poznať, pretože dnes už vieme, že topenie antarktického ľadu sa zrýchľuje.

Jednu dve ráno, ďalšiu po obede, možno nejaká na ceste domov. A to teraz nespomíname, ak vám do podobného denného režimu prídu rôzne pracovné stretnutia. Hej hej, hovoríme o pití kávy: možno aj vás zaujíma otázka, aké množstvo je pre náš organizmus ešte bezpečné. A kedy už riskujeme zdravie. Vo vede sa ale diali aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad jeden výskumník tvrdí, že rozlúštil slávny a záhadný Voynichov rukopis. Akurát sa zdá, že mu neverí ani jeho vlastná univerzita. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na baktériu s umelou DNA, ktorú vedci poskladali v laboratóriu, ako je na tom tajomstvo čudného rukopisu a koľko káv je ešte bezpečné vypiť. A ešte krátke správy z vedy Hladina svetových morí môže vzrásť viac, než sme predpokladali. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Odhad z roku 2013 hovoril, že hladiny morí by do konca storočia mohli narásť o jeden meter, reálnejší je však nárast o dva metre. Slovenský prales sa dostal na titulkuprestížneho vedeckého magazínu Nature. Snímku jedľovo-bukového pralesa vo Veľkej Fatre vytvoril Ondrej Kameniar, záber patrí k vedeckej štúdii o dopadoch klimatickej zmeny, na ktorej sa podieľalo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Pri prieskume morského dna si výskumníci náhodou všimli dosiaľnajväčšiu známu podmorskú erupciu. Na oceánskom dne medzi Madagaskarom a Afrikou sa vytvorila päťkilometrová podmorská hora vysoká 800 metrov. Podmorský vulkán narástol ani nie za pol roka. Jestvuje niekoľko hypotéz, ako sa dostala na našu planétu voda. Niektoré hovoria o nárazoch komét, nová zase naznačuje, že to môže súvisieť so vznikom Mesiaca pred viac ako štyrmi miliardami rokov, keď do protoZeme narazila protoplanéta veľká asi ako dnešný Mars. Práve Theia pochádzajúca z vonkajších končín slnečnej sústavy mohla doniesť vodu.

Vírusy zvyčajne považujeme za našich nepriateľov. Lenže, viete ako to chodí: nepriateľ nášho nepriateľa môže byť aj našim priateľom. A keby vírusy napádali napríklad baktérie, ktoré nás ohrozujú, nuž, prečo ich nevyužiť... Našťastie, práve takáto liečba pomohla mladému dievčaťu, ktoré by inak zomrelo. A keď už sme pri tom: dobre sa nedarí ani takým koalám, ktorým hrozí vyhynutie... a vo voľnej prírode už asi nemajú veľkú nádej na záchranu. Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, že Mesiac je stále aktívne miesto plné mesiacotrasení, že vírusy dokážu zachraňovať ľudské životy a že koaly majú vážny problém. Krátke správy z vedy Množstvo oxidu uhličitého, ktorý je dnes uložený v našich lesoch, znepokojivo klesá. Naznačuje to nový výskum, ktorý ako o príčine hovorí o otepľujúcej sa planéte: globálne otepľovanie síce zrýchľuje rast stromov, no to podľa vedcov nevedie k dostatočnému ukladaniu uhlíka. Šimpanzy v zajatí sa samé naučili používať nástroje a dokázali pomocou nich vykopať ukrytú potravu. Keď im vedci nenachystali nástroje, šimpanzy si dokonca vyrobili vlastné z okolitej vegetácie. Ľudia znečistili aj najneprístupnejšie miesta na našej planéte, plasty totiž objavili aj na dne Mariánskej priekopy. Keď sa tam teraz ponoril americký výskumník Victor Vescovo, v rekordnej hĺbke 10 927 metrov narazil na plastové vrecko a obaly od sladkostí. Až štvrtina západoantarktického ľadu je dnes nestabilná. Nový výskum pomocou satelitov sledoval zmeny v snehovej a ľadovej pokrývke v celej oblasti a ukázal, že ľadovcový štít je za posledných 25 rokov tenší o viac ako o sto metrov a najrýchlejšie sa mení práve západná Antarktída. Ploštice sa vyvinuli už pred sto miliónmi rokov a svoj svet zdieľali napríklad s tyranosaurami. Nová analýza DNA rôznych druhov ploštíc ukázala, že títo paraziti sú starší ako netopiere. Predpokladalo sa pritom, že práve lietajúce cicavce boli ich úplne prvým hostiteľom.

Na Zem sa rúti ohromná planétka. Možno nie taká veľká, ako tá, ktorá vyhladila dinosaury, no aj tak by jej dopad spôsobil globálnu katastrofu. Podobný scenár sa teraz rozhodli nasimulovať v NASA a sledovali, čo budú stovky vedcov a odborníkov robiť. Nuž, výsledky nie sú práve bohviečo. A bohviečo pocit nemáme ani vtedy, keď naše zuby nie sú v poriadku. Akurát doteraz sme sa mohli vyhovárať na gény, no nový výskum hovorí, že to naozaj sú iba výhovorky. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako asteroid zničil New York, prečo nie je pravda, že zlé zuby dedíme a ako uložiť celú knižnicu kníh do molekúl. Krátke správy z vedy Slovenskí archeológovia a egyptológovia teraz ukázali,ako vyzeralo významné egyptské osídlenie pred 3500 rokmi. Tell el-Retábí skúmajú už viac ako desať rokov, výsledky ich výskumu zverejnila Nadácia Aigyptos v trojrozmernej vizualizácii. Stromy v mestských oblastiach podľa všetkého žijú rýchlejšiea umierajú mladšie, ako ich príbuzní vyrastajúci na vidieku. Naznačuje to nový výskum, ktorý upozorňuje, že toto zistenie treba vziať do úvahy pri vysadzovaní nových stromov a lesov. Drobné osy sú možno inteligentnejšie, ako sme si mysleli. Jeden druh podľa nového výskumu dokáže určiť logické súvislosti, schopnosť, ktorú sme si dosiaľ spájali len s tvormi vyšších vývojových stupňov. Ťažba nerastov v starovekom svete významne znečisťovala životné prostredie. Teraz sa ukázalo, že aktivity dávnych Rimanov zvýšili v niektorých regiónoch koncentrácie olova v atmosfére až desaťnásobne a vzduch v Európe znečistili viac a na oveľa dlhšiu dobu, než sa predpokladalo.

Vesmír si s nami robí, čo len chce. Pravdupovediac, nie je to tak úplne metafora: vždy keď sa zdá, že ho ako tak chápeme, niečo sa výrazne skomplikuje. Napríklad teraz, zistili sme, že vesmír sa rozpína, že v ňom platia nejaké pravidlá, až... no zdá sa teraz, že vesmír sa rozpína inak, ako hovoria naše modely. A keď už sme pri tom, že čosi je inak. S chuťami a pachmi to bude oveľa previazanejšie, než sme sa dosiaľ domnievali. A možno že pachy do nejakej miery rozoznávajú už naše jazyky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na rozpínanie kozmu, ako sú previazané chuť a čuch a kde výsledný dojem vzniká i čo ukázal výskum, ktorý sledoval 35 rokov nadané deti. Krátke správy z vedy Veľký výskum oceánov a diverzity vo svete vírusov teraz narazil na zhruba 200-tisíc rôznych morských vírusov. Predchádzajúce prieskumy našli 15-tisíc druhov vírusov. So životom v kozme to môže byť zložitejšie, ako sa domnievame.Nový výskum naznačuje, že mladé hviezdy mávajú tendenciu zničiť atmosféru svojich planét. Len časť telies máva to šťastie, že toto búrlivé obdobie mladých sústav dokáže prežiť a atmosféru si udržať. Nový výskum mikróbov priniesol zlú správu, zdá sa, že v boji s odolnosťouna antibiotiká majú mikróby lepšie zbrane, než sme si mysleli. Ukazuje sa, že prirodzene odolné baktérie dokážu nielen na svoje potomstvo prenášať genetické mutácie spôsobujúce odolnosť, objavovala sa dokonca rezistencia nielen na konkrétny liek, ale dokonca na rôzne triedy antibiotík.

Bolo tam vtedy úplne všetko, a zároveň toho bolo veľmi málo. Áno, hovoríme o období krátko po veľkom tresku: veď viete ako je to s tým zachovaním energie. No vtedy, ani krátko nato neboli ani molekuly, dokonca ani tie najobyčajnejšie. Až postupne začal vesmír chladnúť a keď to poriadne preženieme, objavila sa chémia. Teraz vedci narazili na dôkaz existencie takejto prvej molekuly. Iní výskumníci zase experimentálne ukázali, ako zlepšiť pamäť seniorom až na úroveň dvadsiatnikov, teda aspoň na chvíľku. Akurát na to potrebujete slabé výboje striedavého prúdu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mladučkého kozmu, pozrieme sa, ako by sa dalo pomáhať pamäti v neskoršom veku i ako vlastne v našom tele funguje poriadne štipľavé jedlo a čo s tým podľa vedcov robiť. Krátke správy z vedy Na Marse zachytili prvé marsotrasenie. Otrasy zaznamenal seizmograf na marťanskej sonde InSight, podľa vedcov pochádzajú z vnútra červenej planéty. Prístroj dosiaľ zachytil štvoricu otrasov. Vedci prvýkrát vytlačili srdce aj s cievnym systémom. Pomohla im v tom 3D tlač, použili pri nej bunky pacienta, takže telo by nemalo takýto orgán odmietať a pacient by nemusel brať silné lieky na potlačenie imunitnej odozvy. Až miliónu druhov hrozí vyhynutie a príčinami sú činnosť a vplyv človeka. Hovorí to návrh novej rezolúcie OSN o dopadoch našej činnosti na voľnú prírodu. Dôvodmi sú strata čistého vzduchu, vody, výrub lesov, hnojenie, nadmerný výlov rýb aj celý proces klimatickej zmeny. Čína vraj vybuduje mesačnú základňu už do desiatich rokov. Zároveň dovtedy pošle na našu prirodzenú družicu prvých taikonautov. Tvrdia to čínske štátne médiá, Spojené štáty zase hovoria, že USA sa na Mesiac chcú vrátiť už do piatich rokov.

Ľudia tam príliš nechodia, najbližšie osídlenia sú kilometre vzdialené... vlastne by ste tam čakali skôr nádhernú panenskú prírodu a nie znečistenie. Lenže aj na takýchto nedotknutých miestach sa nachádzajú plasty. Presnejšie, mikroplasty a najhoršie na tom je, že zrejme môžu putovať vzduchom - a to na obrovské vzdialenosti. A dnes máme ešte jednu zlú a jednu dobrú správu. Zlá je, že sa stravujeme zle a postupne sa touto zlou stravou skracujeme o svoj život. Dobrá správa ale je, že vám dnes povieme, čo by ste podľa vedcov mali jesť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, čo vlastne jeme, ako sa – bohužiaľ – plast šíri po celej našej planéte i na výskum, ktorý sa vraj pozrel na dlhé mužské brady a porovnal ich so psou srsťou. Krátke správy z vedy Mesiac stráca ročne dvesto ton vody.Vedci naznačujú, že dôvodom sú meteority. Malé množstva vody sa totiž na našej prirodzenej družici nachádzajú pod povrchom a keď na povrch Mesiaca dopadne meteorit, vyvrhne do okolia materiál, aj s vodou. Sonda Cassini aj po svojej smrti prináša vedecké objavy. Teraz na základe jej dát vedci zistili, že metánové jazerá na severe Titanu sú oveľa hlbšie, než odborníci pôvodne predpokladali. Otestovať sa chystajú novú vakcínu proti malárii, tentokrát sa plánujú už terénne testy. Očkovanie by malo zaručovať takmer 100-percentnú ochranu a teraz ho budú vedci skúšať na viac ako dvoch tisíckach dobrovoľníkov. Baktérie v našom tráviacom trakte potrebujú vedieť rozlíšiť, kto je ich priateľ a ktoré mikróby môžu byť voči ním nepriateľské. Vytvorili si na to mechanizmus, pri ktorom zrejme využívajú vírusy, ktoré ich kedysi nakazili a potom sa s nimi naučili žiť.

Pozrite sa poriadne do zrkadla. Čo tam vidíte? Možno vám napadne všeličo, ale nasledujúce asi nie: celé dejiny jedného druhu. A tieto dejiny sú komplikované, s mnohými slepými odbočkami a vetvami, s predkami, ktorí sa objavili aj zmizli, s ktorými sme sa krížili a ktorí v nás zanechali stopy – i keď niekedy len na úrovni niektorých génov. Teraz sa zdá, že vedci objavili úplne nový a neznámy druh pračloveka, ktorý sa kedysi pred desiatkami tisícov rokov žil na jednom filipínskom ostrove. A keď teda hovoríme o ukrývaní: vedci potvrdili, že mačky naozaj počujú a reagujú na svoje meno. Len sa vás rozhodli ignorovať. Tento týždeň sa vyberieme do minulosti rodu Homo, pozrieme sa na mačky a zistíme, akému ďalšiemu materiálu po graféne vedci sľubujú veľkú budúcnosť. Krátke správy z vedy Do roku 2100 môže zmiznúť až 90 percent alpských ľadovcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady otepľujúcej sa klímy na európske hory. Aj keby sa nám podarilo udržať scenár mierneho globálneho otepľovania, vedci odhadujú, že zmiznúť môžu do konca storočia až dve tretiny alpských ľadovcov. Pri zhruba 400 svetelných rokov vzdialenej umierajúcej hviezde našli exoplanétu, z ktorej zrejme zostalo len jej kovové jadro. Systém je zaujímavý tým, že nejako podobne zrejme skončí naše Slnko a Zem, astronómovia tak môžu sledovať, ako by mohla vyzerať budúcnosť nášho systému. Ľudia na prechodoch pre chodcov mimovoľne nasledujú vzorce, ktoré popisuje matematika. Ukázal to výskum, ktorý sa zameral na spôsob, akými sa ľudia obchádzajú na plných križovatkách. Ľudia si podvedome volia čo najefektívnejšie, nie najkratšie cesty. Proxima Centauri b vzdialená len zhruba 4 svetelné roky síce obieha v obývateľnej zóne, no vedci predpokladali, že exoplanéta je bombardovaná takými dávkami röntgenového žiarenia, že tam nič nemôže žiť. Nový výskum ale naznačuje, že to nemusí byť pravda. Napokon, dôkazom sme my: pred miliardami rokov boli podmienka na Zemi ešte drsnejšie a život prežil a vyvíjal sa.

Ten čas plynie nejako rýchlejšie. A čím sme starší... no... je to neustále horšie. Tiež mávate ten pocit? Nuž, nie je to len pocit, dokonca to je fakt a to asi aj fakt vedecký. Dôvodom je spôsob, akým funguje náš mozog a čo s ním robí naše starnutie. Ale aby sme nezostali len takí ľudskí prízemní: zdá sa, že nám pomaly štartujú druhé mesačné vesmírne preteky. NASA totiž dostala novú úlohu: poslať astronauta na Mesiac - a to už do roku 2024. Tento týždeň budem v Zoome rozprávať o plynutí času, kozmických misiách na našu prirodzenú družicu aj o mužskej antikoncepcii. Krátke správy z vedy Archeológovia našli doteraz najväčšiu fosíliu tyranosaura rexa. Volajú ho Scotty, dinosaurus má necelých deväť ton, od špičky nosa až po chvost meral trinásť metrov a žil pred 66 miliónmi rokov na území Saskatchewanu, jednej z provincií Kanady. Baktérie dokážu putovať na vzdialenosť tisícov kilometrov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozeral na spôsoby šírenia mikróbov, a najmä na stopy DNA, ktoré im poslúžili ako akési odtlačky prstov. Jupiter vznikol pravdepodobne oveľa ďalej od nášho Slnka,ako sa nachádza dnes. Počítačové simulácie ukazujú, že plynný obor pôvodne vznikol až štyrikrát ďalej od hviezdy, ako je jeho dnešné poloha. Fyzici potvrdili, že hmota a antihmota sa rozpadajú odlišne, tentokrát je kľúčom takzvaný pôvabný kvark. Podobné experimenty sú dôležité, pretože dnes poriadne nerozumieme, prečo vôbec jestvuje hmotný vesmír. A ako by mohla vyzerať nová fyzika. Vedci narazili na viac ako štyri stovky génov, ktoré môžu súvisieť s vývojom schizofrénie. Pri analýze dát od viac než stotisíc pacientov im pomohlo strojové učenie sa, keď pomocou počítačov vedci sledovali trinásť oblastí mozgu.

Keď sa dvaja pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Dobre, nie, toto nie je odporúčanie navštíviť vášho očného lekára. Možno to je fundamentálny základ toho, ako funguje náš vesmír... ak sa teda ponoríte do jeho mikroskopických hlbín kvantových fenoménov. Experiment totiž potvrdil dávnu hypotézu, že dvaja pozorovatelia môžu vidieť úplne odlišné veci. Dostatočne objektívny bol však úkaz, ktorý sa odohral v našej atmosfére v polovici minuloročného decembra a dozvedeli sme sa o ňom až teraz. Vybuchla tam totiž relatívne veľká planétka – a vopred sme o nej nevedeli. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výbuch veľkého telesa v našej atmosfére, na evolúciu našich čeľustí aj na experiment, ktorý naznačuje, že v kvantovom svete nejestvuje objektívna realita. Krátke správy z vedy Ľudia, ktorí po eskalátore kráčajú, sú sebci.Nový výskum sa totiž pozrel na pohyb davu, plynulosť tohto pohybu a množstvo priestoru, ktorý ľudia potrebujú. A ukázal, že ak po eskalátore kráčame, pre celý dav to znamená, že pohyb je celkovo pomalší. Prvýkrát v histórii získala prestížnu cenu pre matematikov žena. Abelovu cenu určenú vynikajúcim matematikom dostala Američanka Karen Uhlenbecková z Texaskej univerzity. Akademici ju ocenili za priekopnícke úspechy v geometrických parciálnych diferenciálnych rovniciach, kalibračných invarianciách a integrovateľných systémoch a za zásadný vplyv jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku. Unikátne ramená a predné končatiny cicavcov nie sú nový nápad. Evolučný výdobytok, ktorý umožňuje netopierom lietať, veľrybám plávať, opiciam skákať zo stromu na strom a nám napríklad držať mikrofón pri nahrávaní, sa začal vyvíjať pred 270 miliónmi rokov. Teda ešte pred nástupom dinosaurov. V Argentíne našli kosti najväčšieho vyhynutého medveďa,ktorý žil v Amerike pred zhruba 700-tisíc rokmi. Zviera vo vzpriamenej polohe meralo viac ako štyri metre a dospelý jedinec mal hmotnosť okolo jednej a pol tony.

Jedzte zdravo. No dobre, banálnejšiu radu ste asi dávno nepočuli... takže nemusíme predstierať, že sme ďalší z výživových šarlatánov. Zaujímavejšie otázky ale sú, čo to to zdravo vlastne je? A ako sa stravovať, keď sa chystáte podať športový výkon, napríklad idete na bežecké preteky? Zdá sa, že veda teraz prišla s nejakými odpoveďami – i keď, úprimne, asi nás príliš neprekvapia. Prekvapením ale je, ako ďaleko je snaha o znovuoživenie mamutov. Časť mamutích buniek starých desiatky tisíc rokov sa totiž genetikom podarilo oživiť. Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za mamutmi, povieme si, akú diétu držať, ak plánujete športovať i ako sa NASA podarilo odfotiť rázové vlny z nadzvukových lietadiel. Krátke správy z vedy Astronómovia narazili na viac ako 80 supermasívnych čiernych dier, ktoré pochádzajú ešte z mladučkého vesmíru. Tieto kvazary k nám poslali žiarenie ešte z čias, keď mal kozmos desatinu svojho dnešného veku. Ak ste hyena, žiadne ja pre vás nejestvuje, dôležitá je iba svorka. Pri sociálnom statuste to totiž majú hyeny podobne ako ľudia: nie je až také dôležité, čo naozaj viete. Ale - zdôrazňuje, že bohužiaľ - koho poznáte. NASA špekuluje, že by na svoj návrat na Mesiac nevyužiladlho vyvíjaný nový nosný systém, ale mohla by použiť rakety súkromníkov. Tie by vesmírnu loď Orion aj s astronautmi mohli vyniesť na našu prirodzenú družicu. Vedci zrejme vyriešili záhadu zelených ľadovcov pri Antarktíde. Príčinu tohto zvláštneho sfarbenia sa pokúšali určiť viac ako sto rokov. Dôvodom zrejme sú oxidy železa, ktoré morský ľad dokážu pri správnom dopade svetla zmeniť na zeleno.

Elixír nesmrteľnosti. Len si to povedzte nahlas... dobré to znie. A tak takmer každá kultúra mala nejakú svoju obdobu zázračného nápoja, ktorý ak už nezaručoval nesmrteľnosť, aspoň poriadne predlžoval život. Lenže, teraz čínski archeológovia takýto elixír objavili. Alebo, aby sme teda nepreháňali, narazili na nápoj, o ktorom kedysi dávni Číňania verili, že takýmto elixírom je. Ale odohral sa aj opačný objav: biológovia našli baktériu, ktorú začali prezývať zlatá smrť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na čínsky nápoj nesmrteľnosti, vyberieme sa za novým objavom úlomkov lebky Denisovana a ponoríme sa aj do sveta nebezpečných mikróbov... našťastie, nie nebezpečných pre ľudí. Krátke správy z vedy: Izraelský mesačný modul poslal na Zem prvé zábery.Na našej prirodzenej družici by mala misia Berešit pristáť okolo jedenásteho apríla. Modul do kozmu vyniesla nosná raketa Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX. Naše mozgy prezrádzajú naše rozhodnutia ešte predtým, ako si ich uvedomíme. Nový výskum mozgovej aktivity jedenástich dobrovoľníkov tak ukazuje, že nad svojimi voľbami máme oveľa menšiu kontrolu, ako si myslíme. Vďaka ľudskej činnosti môže do roku 2070 vyhynúť takmer 1700 druhov. Dôvodom je naše využívanie pôdy a málo miesta, ktoré nechávame divokej prírode, hovorí nová štúdia. Egypt zachránil 2-tisíc rokov staré katakomby pred stúpajúcou hladinou vody. Lokalitu Kúm aš-Šukáfa, trojposchodové katakomby, v ktorých sa mieša staroveké egyptské, grécke a rímske umenie, ohrozovala voda už od objavenia v roku 1900.

Pred 50 miliónmi rokov sa naša planéta záhadne ohriala. A zdá sa, že kľúčom sú oblaky. Nie, to nie je výlet do klimatických dejín našej planéty, v skutočnosti to môže byť budúcnosť, ktorá nás čaká. A vedci teraz zisťovali, čo sa presne mohlo stať. Aby sme sa ale vrátili k bežnému životu: tiež občas mávate pocit, že vám chýba pohyb? Ale jednoducho naň nemáte čas? Nuž, možno stačia len drobné zmeny vo vašich každodenných činnostiach... a povieme vám, aké to môžu byť. Tento týždeň v Zoome zistíme, čo sa stane, ak Arktída príde o oblaky, pozrieme sa na návod, ako sa lepšie hýbať a vyberieme sa do Indonézie za najväčšou včelou na svete. Krátke správy z vedy Aj Európa chce letieť na Mesiac, pošle naň preto robotickú misiu.Heracles vznikne v spolupráci s japonskou a kanadskou vesmírnou agentúrou a mal by na našej prirodzenej družici odobrať vzorky povrchu a dopraviť ich späť na Zem. Nové, umelo pripravené bielkoviny by mohli pomôcť vytvárať protilátky, ktoré dokážu bojovať s vírusom HIV. Podľa vedcov by to mohol byť kľúčové pokrok vedúci k budúcej vakcíne proti tomuto vírusu. Plasty a plastové fragmenty objavili už aj u tvorov, ktoré žijú v najhlbších morských hlbinách. V žalúdkoch obyvateľov oceánskych priekop totiž našli plastové čiastočky. Ročne sa vyprodukuj viac ako 300 miliónov ton plastov a množstvo z nich končí práve v moriach. Zdá sa, že papagáje dokážu zvládnuť dokonca test inteligencie. Nové experimenty ukázali, že africký papagáj sivý dokáže zvládnuť kognitívne testy na úrovni päťročného dieťaťa. Vedci dokázali vysvetliť, ako naše bunky napadnuté baktériami či vírusmi spustia alarm, aby na problémy upozornili ostatné okolité bunky. Odkrytie tohto mechanizmus môže pomôcť nielen pri boji s cudzími látkami, ale aj pri autoimunitných ochoreniach.

Cítite sa osamelí? Nie, úplne vážne, napriek internetu, napriek novým technológiám, napriek sociálnym sieťam, ktoré na nás neustále kričia, necítite sa niekedy úplne sami? Nuž, ak áno, v tejto samote sami nie ste. Práve naopak. Sociálne siete totiž môžu byť dôvodom, prečo sa cítime osamelo. A osamelosť môže byť pre naše telá horšia, ako trebárs cigarety. A keď už sme pri nich, vedci sa teraz pozreli, ako funguje nikotín v našich nervových bunkách. A ako vzniká nikotínová závislosť. V Zoome sa tento týždeň sa pozrieme na vzťah osamelosti a sociálnych sietí, ako funguje nikotín v našich mozgoch aj čo majú kľuky spoločné s našim zdravotným stavom. Krátke správy z vedy Rusi plánujú poslať do vesmíru turistov a letieť by mali po trase Jurija Gagarina. Gagarinov let trval v roku 1961 108 minút. Zároveň by sa na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS mali pozrieť dvaja ďalší turisti. Ich štart sa očakáva v roku 2021. Dosiaľ sa na ISS vydalo sedem turistov. V Pompejach objavili ďalšiu fresku, tento raz ukazuje bájneho Narcisa, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Fresku objavili na nádvorí domu, v ktorého spálni sa koncom minulého roka našla aj freska zachytávajúca antickú mytologickú Lédu s labuťou. Deti vnímajú národnosť ako čosi, čo je biologicky dané. Ukazuje to nový výskum psychológov, ktorý tiež hovorí, že postupne, ako deti starnú, takáto predstava ustupuje. Výskumníci naznačujú, že toto zistenie môže vysvetľovať, aké sú korene nacionalizmu. Cvičenie ráno alebo večer má nečakaný dôsledok: posúva naše vnútorné hodiny. Napríklad ranné cvičenie posunie naše vnútorné hodiny na mierne skorší čas. Večerné cvičenie ich zase posunie vpred. Toto zistenie môže pomôcť napríklad pri vyrovnávaní sa s následkami jet lagov či práce na zmeny.

Pozrite sa do zrkadla. Poriadne sa zadívajte, zahľaďte sa na seba a... čo tam vlastne vidíte? Alebo ešte lepšie, koho presne tam vidíte? Kedysi sme si totiž mysleli, že toto sme my, moderní ľudia... a tí nepodarení neandertálci boli len nejaká slepá vetva. Lenže, to nie je pravda. Neandertálci sú naši predkovia, rovnako ako denisovania. A zdá sa, že to nie sú všetci, naše gény ukrývajú tajomstvo: ešte jedného neznámeho predka, o ktorom prakticky nič nevieme. Vieme však, že ľudia majú spoločné ešte čosi iné: nejaké základné mravné zásady. Vedci teraz ukázali, ktoré sú to. Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za genetikou a komplikovanými dejinami človeka, pozrieme sa na spoločnú morálku ľudstva a zistíme, ako lepšie spávať. Ďalšie správy z vedy Psy nie sú len tie príjemné tvory, ktoré sprevádzajú človekapo desaťtisíce rokov. Zdá sa, že sú aj jedným z najväčších ohrození života v divočine. Nový výskum naznačuje, že psy prispeli alebo priamo spôsobili vymieranie množstva druhov a predpokladá sa, že dnes ohrozujú po celom svete dve stovky ďalších. Zdá sa, že naša planéta má nový problém.Oceány totiž ukrývajú ohromné zásoby uväzneného uhlíku vo forme rôznych plynov, ktoré sa môžu vďaka klimatickej zmene a postupnému zohrievaniu morí uvoľniť. Čo spôsobí extrémnejší skleníkový efekt a ďalšie otepľovanie. Násilné videohry nerobia tínedžerov agresívnejšími. Nový výskum takmer tisícky mladých a ich rodičov ukázal, že ani tínedžeri ani ich rodičia si nevšimli zmeny správania: teda žiaden nárast agresivity ani antisociálneho chovania. Na Marse môže stále prebiehať sopečná činnosť. Nová štúdia pripúšťa možnosť, že vulkanizmus sa na červenej planéte stále odohráva, akurát sa tak deje pod povrchom, pravdepodobne pod pólmi tejto planéty.

Je to akýsi svätý grál, a nielen materiálového inžinierstva. Ak by sa totiž supravodivosť dala dokázať pri normálnych teplotách, okmažite by nasledovala revolúcia v elektronike. Skvelou správou teraz je, že pri veľkom posune v tomto výskume asistovali aj slovenskí vedci. V tomto podcaste sa dozviete: o novom výskume slovenských vedcov ako súvisia obezita a ochorenie mozgu a v čom by nám mohli sliepky pomôcť v boji proti rakovine Podcast Zoom vzniká v spolupráci s Rádiom_FM. Všetky diely nájdete na https://sme.sk/zoom

Privítajme príchod našich nových pánov. No dobre... trochu preháňam, ale zase nie až tak príliš. Ak by ste si museli vybrať len jednu jedinú revolúciu vo svete technológií, bol by ňou raketový vývoj na poli umelej inteligencie. Teraz sa dokonca jednej z takýchto umelých inteligencií podarilo prekonať človeka v počítačovej hre – a je to veľká správa. Pretože práve Starcraft 2 sa roky považuje za dobrý test komplexnosti myslenia. A keď už sme pritom, čo všetko môže byť inak. Zdá sa, že chemický koktail potrebný na vznik života na Zemi vôbec nemusel pochádzať zo Zeme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmírnu a na vznik života, odpovieme, či za vznik alzheimera náhodou nemôže baktéria a vyberieme sa za pokrokmi vo svete umelej inteligencie. Krátke správy z vedy Astronómovia zverejnili dosiaľ najostrejší záber vesmírneho snehuliaka, dvojtelesa Ultima Thule. Snímka vznikla zo vzdialenosti 6500 kilometrov, keď na nový rok okolo objektu letela sonda New Horizons. Neandertálci možno lovili na väčšiu vzdialenosť. Výskum teraz ukazuje, že boli schopní presne trafiť svoju korisť oštepom na vzdialenosť až do zhruba dvadsať metrov. Aby vedci svoju hypotézu overili, experimentovali s dnešnými atlétmi - oštepármi. Pitie alkoholu môže spôsobovať zmeny v našej DNA.A to dokonca také zmeny, ktoré vedú ešte k väčšej náchylnosti či žiadzi piť alkoholické nápoje. To môže podľa výskumníkov vysvetľovať, prečo je alkoholizmus takou silnou závislosťou. Bábätká, ktoré doma počujú dva rôzne jazyky, sú na tom lepšies pozornosťou. Dokonca sa ukazuje, že deti vyrastajúce v bilingválnych domácnostiach majú výhody, ktoré sa začnú prejavovať už v šiestich mesiacoch.

Je to stratený svet. Ukrýva sa v nehostinnej Antarktíde, asi pod kilometrovou vrstvou ľadu a... nuž, ešte donedávna sme vôbec netušili, ako vlastne vyzerá. Nedávno sa vedci konečne prevŕtali do podľadovcového jazera Mercer a teraz povedali, čo tam vlastne našli. Čo sme ale ešte stále nenašli, je Deviata planéta kdesi za Neptúnom. Totižto, telesá v diaľavách našej slnečnej sústavy sa správajú zvláštne – akoby ich dráhy ovplyvňovalo čosi veľké. Niektorí astronómovia ale naznačujú, že to môže byť celé inak. V Zoome sa tento týždeň sa vyberieme do chladnej Antarktídy, pozrieme sa na našu slnečnú sústavu ďaleko za poslednou planétou a spomenieme aj Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá tento rok zaradila odpor voči očkovaniu medzi najvážnejšie hrozby pre zdravie ľudí. Krátke správy z vedy Roztápanie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti štyrikrát horšie,ako v roku 2003. Naznačuje to nový výskum a hovorí, že topenie sa ľadu je v oblasti oveľa rýchlejšie, ako si odborníci dosiaľ mysleli. Cítite sa pri počúvaní hudby extrémne príjemne?Nový výskum hovorí, že za to môže dopamín. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorým liekmi zvyšovali či znižovali hladiny dopamínu a sledovali ich reakciu na hudobné podnety. Ľudia s vyššími hladinami dopamínu prežívali väčšie potešenie z hudby, boli aj ochotnejší si hudbu kúpiť a zaplatiť za ňu viac. Antarktická populácia krilu sa posúva čoraz viac na juh. Dôvodom je otepľovanie sa oceánu, ukazuje nová vedecká štúdia. Kril je pritom základnou zložkou potravinového reťazca, od ktorej závisia tučniaky, veľryby či ryby. Samota prospieva. Presnejšie, občasná samota, nie osamelosť, tá ma negatívne dôsledky nielen na psychiku. Príležitostná samota však podľa vedcov podporuje kreativitu, môže znižovať stres, dokonca dokáže zvýšiť produktivitu. Prenos chorôb funguje aj opačne: ukazuje sa, že ľudské vírusyunikajú do voľnej prírody. Pred dvomi rokmi sa potvrdil prípad, keď šimpanz v Ugande umrel na následky bežnej ľudskej nádchy. Teraz vedci opísali dva ďalšie vírusy, ktoré sa bežne vyskytujú u detí. V jednom prípade nákaza zabila 25 jedincov z asi dvestočlennej skupiny šimpanzov.

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby. A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie. Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré. Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch. Ďalšie správy z vedy: Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami. Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť. Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily. Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici. Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

Zdá sa, že príroda urobila vážnu chybu. Presnejšie, kedysi to možno dávalo zmysel, no dnes má fotosyntéza problém, ktorý spôsobuje jej neefektívnosť. No vedci zrejme prišli na spôsob, ako ho opraviť. A dnes nepotešíme ani či fajčiarov ani extrémistov. Dnes sa budeme rozprávať o rastlinách, pozrieme sa, ako dlho trvá, kým sa zbavíme následkov fajčenia a aké zmeny sa dejú v našich hlavách, keď sa staneme radikálmi. Ďalšie správy z vedy Rôzne plemená psov naozaj majú rôzne osobnosti, potvrdil nový výskum. A dôvodom sú ich gény, potvrdili teraz vedci, ktorí sa pozreli na štatistické odchýlky v genetických a behoviorálnych dátach. Našli napokon 131 miest v DNA, ktoré majú vplyv na 14 kľúčových vlastností psov. Vedci zistili, že naše telá majú schopnosť nahradiťnefunkčné bunky produkujúce inzulín a raz by tak mohli s menšou pomocou samé liečiť cukrovku. Výskumníci totiž zistili, že bunky v pankrease produkujúce glukagón môžu teoreticky zmeniť svoju identitu a zastúpiť svoje príbuzné, bunky produkujúce inzulín. Kanadský rádioteleskop narazil na množstvo dosiaľ neznámych rádiových zábleskov. Takzvané FRBs sú pritom fenoménom, o ktorom veľa nevieme, objavujú sa všade v kozme a dnes ani poriadne netušíme, čo tieto pulzy spôsobuje. Ak dôjde na monogamiu, prinajmenšom na monogamiu u párov zvierat, zdá sa, že evolúcia používa rovnaké spôsoby. Vedci teraz narazili na rovnaké zmeny v génovej expresii, ktoré sa objavovali o rôznych druhov stavovcov.

Ešte nikdy sme sa tam nepozreli. No vesmírna misia sondy New Horizons už skúma telesá na samom konci našej slnečnej sústavy a odhaľuje, čo všetko sa v Kupierovom páse môže ukrývať. Vedci ale ukázali aj to, ako drobný zásah v supermarkete môže viesť k tomu, že budeme nielen zdravšie nakupovať, ale že aj budeme naozaj zdravší. V Zoome budeme rozprávať o prelete okolo telesa Ultima Thule, pozrieme sa, prečo sviatky a oslavy zvyšujú riziko infarktu a ako sa jednoducho zbaviť nezdravého nakupovania sladkostí.

Vesmír je miesto plné záhad. A tieto záhady odkrývame len po malých krôčikoch. Napríklad, keď pošleme sondu k slnku alebo k nejakej planétke. K asteroidu Bennu totiž dorazila misia, ktorá hneď narazila na veľké prekvapenie. Vedci ale tie prišli na relatívne jednoduchý spôsob, ako si zlepšovať pamäť. Tento týždeň sa preto pozrieme na misiu Osiris-Rex, na záhadnú tmavú hmotu vo vesmíre aj ma vplyv kreslenia na našu pamäť. Ďalšie správy z vedy Sonda Voyager 2 opustila slnečnú sústavu a už letí medzi hviezdami. Stala sa tak len druhým telesom v dejinách ľudstva, ktoré sa dostalo do medzihviezdneho priestoru. Sonda letí vesmírom už 41 rokov Ak chcete nájsť symbol antropocénu, teda veku človeka, pozrite sa na sliepky. Vedci navrhujú, že práve broilery sú skvelým príkladom našej doby. Stali sa napríklad najrozšírenejším vtáčím druhom, dnes je na planéte 23 miliárd sliepok. Austrálski výskumníci vytvorili test, ktorý by mohol za desať minút odhaliť prítomnosť rakovinových buniek v akejkoľvek časti tela. Vedci totiž zistili, že ak sa rakovina ocitne vo vode, formuje unikátnu DNA, ktorá slúži ako rozpoznateľný genetický podpis ochorenia. Populácia divokých arktických sobov poklesla na polovicu. Vedci hovoria, že sa tak stalo za posledné dve desaťročia a dôvodom je klimatická zmena, ktorá vedie k radikálnej premene ich prirodzeného prostredia. Genetici naznačujú, že možno rozlúskli tajomstvo ryšavosti. Podarilo sa im totiž identifikovať osem génov, ktoré sú previazané práve s ryšavými vlasmi. Znamená to tiež, že za túto vlastnosť nemôže jediný gén, ale oveľa komplexnejší systém.

Našou planétou sa prehnalo čosi, čo vedci dosiaľ nezažili. Záhadné seizmické vlny pritom nesprevádzali otrasy, prinajmenšom nie také, ktoré by cítili ľudia. A výskumníci tak špekulujú, čo sa to vlastne stalo. Okrem toho s však dnes vyberieme aj do sveta medicíny, kde sa podarila jedna úžasná vec. A povieme si o technike, ktorú využívajú hoaxy a falošné správy na šírenie svojich nezmyslov. Krátke správy z vedy Astrofyzici zistili, že aj Slnko má severný pól. Vedci vďaka údajom zo sondy Proba-2 a po niekoľkomesačnej práci prvýkrát ukázali, ako takýto pól našej materskej hviezdy môže vyzerať. Výskumníci tiež spočítali, koľko svetla vyžiarili všetky hviezdy od vzniku kozmu. Pozreli sa množstvo fotónov, a výsledok je, samozrejme obrovský. Počet fotónov, ktoré hviezdy počas dejín pozorovateľného vesmíru vyžiarili, je štyri krát desať na osemdesiatu štvrtú. Nová vedecká štúdia testovala, ktoré cvičenie udržiava telo mladé. Staršie výskumy totiž naznačujú, že čím je človek aktívnejší, tým pomalšie starne. Lenže otázkou je, ako by mal cvičiť? A teraz sa ukázalo, že najlepšie účinky mal vytrvalostný a vysoko intenzívny intervalový tréning. Výskum ukazuje, že medzi depresiou a pasívnym používanímsociálnych médií jestvuje korelácia. Je to ďalšia štúdia, ktorý upozorňuje na kontroverzný vplyv Facebooku či Twitteru na naše mentálne zdravie. Ľudia, ktorí majú šťastie na život v zelenom prostredí s množstvom stromov a kríkov, majú podľa nového výskumu nižšie riziko infarktu a mŕtvice. Tiež zažívajú menej stresu a cítia sa v živote v priemere príjemnejšie.

Kilogram už nie je to, čo býval. Presnejšie, vo svete okolo nás práve prebehla váhová revolúcia, zmení sa totiž definícia kilogramu. Už to jednoducho viac nebude tá vec kdesi v Parížskom sejfe. Tomáš Prokopčák sa s Ondrejom Podstupkom rozpráva o kilograme, mierach a mierkach, no pozrie sa aj do ďalekého kozmu za ďalšou čudnou hviezdou, pri ktorej sa znovu špekuluje o mimozemskej stavbe a na nový hoax, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach.

Kávu by sme mali neznášať. Napriek tomu jestvujú milióny či stovky miliónov ľudí po celom svete, ktorí ju milujú. Lenže, káva je predsa horká a horká chuť pre naše telá znamená signál, že čosi obsahuje jed. Tak prečo ju vôbec pijeme? A ako sa počas dňa mení náš metabolizmus a kedy by sme mali jesť, ak chceme spaľovať najviac kalórií. V podcaste Zoom sa budeme rozprávať o káve a kofeíne, o vplyve stravy aj našich vnútorných hodín na náš metabolizmus aj o tom, ako vznikajú nám v hlave prvé dojmy o cudzích ľuďoch.

Pozrite sa v noci na oblohu. Ak nebude zamračené, uvidíte... nuž, Mesiac. O tejto prirodzenej družici našej planéty sme sa všetci učili. Ale oveľa menej ľudí vie, že Zem má mesiacov viac. Napokon ľudstvo toho nevie podstatne väčšie množstvo vecí. Napríklad sme donedávna nevedeli, ako dávni Egypťania presúvali obrovské kamene na stavbu pyramíd. A tiež, že ak budeme žiť ako dnes, môže sa stať prvým druhom, ktorý zdokumentuje svoje vlastné vymretie.

Keby ste sa vybrali na tie miesta, postavili pred tie stavby a zahľadeli sa, asi by ste zostali zarazene stáť. Kultúry a najmä stavby kultúr prekolumbovskej Ameriky totiž dokážu šokovať svojou majestátnosťou aj relatívnou zložitosťou. Jednoducho, ich tvorcovia vytvorili vyspelé civilizácie. A tieto civilizácie stále ukrývajú kopu tajomstiev. Napríklad jedna z pyramíd ešte donedávna ukrývala skrytú miestnosť. Tiež sa ukázalo, že kakao a kakaové bôby spracúvali a používali ľudia stáročia pred Maymi či Olmékmi. No dnes sa budeme aj lúčiť. Po teleskope Kepler dala NASA zbohom aj vesmírnej misii Dawn.

Zoom je denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Moderuje Tomáš Prokopčák. -- Leonardo da Vinci bol génius. O tom niet žiadneho sporu, skutočnou otázkou ale je, ako to bolo možné. Čím sa tento renesančný človek odlišoval od všetkých ostatných a čo ho robilo takým výnimočným. Zdá sa, že veda môže mať odpoveď. A nielen to. Nový výskum ukázal koreláciu medzi výškou a zvýšeným rizikom rôznych druhov rakovín. Pretože čím ste vyšší – a teda poriadne vyšší – rastie aj pravdepodobnosť problémov. Posledná téma, o ktorej sa dnes budeme rozprávať, sú hoaxy. Ako to už býva, znovu ich šíria konšpiračné weby, znovu klamú... a my si dnes povieme, ako a v čom presne. Krátky prehľad správ z vedy: Vedci vyrobili prvú biotehlu z ľudského moču. Podarilo sa im tak premeniť odpadovú tekutinu, ktorej denne vznikne viac ako 15 miliárd litrov, na stavebný materiál. Tehly z moču pritom vznikajú iba pri izbovej teplote. NASA musela odstaviť vesmírny ďalekohľad Kepler, ponechá ho však vo vesmíre. Dôvodom je, že teleskop vyčerpal palivo potrebné k tomu, aby pokračoval vo svojej misii. Tou bolo hľadanie exoplanét, teda planét mimo našej slnečnej sústavy. Slnečná sonda Parker prekonala dva vesmírne rekordy. K Slnku sa dostala bližšie ako akýkoľvek iný ľuďmi vyrobený objekt. A stala sa aj najrýchlejšou vesmírnou loďou v histórii, keď prekonala rýchlosť 246 960 kilometrov za hodinu: vzhľadom k Slnku. A máme aj hoax : v Nemecku vraj existuje dedina, ktorá je usporiadaná podobne ako ľudský odtlačok prsta. Akurát že nejestvuje: záber, ktorý pripomína satelitnú snímku, je vizuálnym dielom umelca Jacoba Eisingera pre obálku istého magazínu o dizajne a architektúre.

Na Zemi môžete dýchať vzduch vďaka tomu, že takmer pätinu atmosféry tvorí kyslík. V riedkej atmosfére Marsu by ste kyslíka nenašli ani len percento. Preto ľudia nikdy na Marse nehľadali takýto život. No ukazuje sa, že aj na červenej planéte by mohli byť miesta bohaté na kyslík. Prežil by v nich dokonca aj primitívny mnohobunkovec ako hubka, naznačujú výsledky novej štúdie z vedeckého časopisu Nature Geosciences. Nájsť vodu na Marse je jedna z priorít vesmírneho prieskumu. Vo vode totiž môžeme nájsť aj primitívny život. Prvé priame dôkazy o tekutej vode na červenej planéte objavili v júli 2018 a jazero sa má ukrývať pod hrubou vrstvou ľadu. -- Ďalšie správy z vedy Hlboko v Čiernom mori našli 2400 rokov starý nedotknutý vrak gréckej lode. Medzinárodný tím archeológov našiel doteraz najstarší antický vrak, ktorý sme dosiaľ poznali len z umeleckých vyobrazení. Plavidlo sa potopilo okolo roku 400 pred naším letopočtom. Len druhý raz sa vedcom podarilo zachytiť zvláštne morské zviera. Volajú ho bezhlavé kuracie monštrum. V skutočnosti to je holotúria, inak aj morská uhorka druhu enypniastes eximia. Nezvyčajné zviera teraz pozorovali austrálski vedci v Južnom oceáne pri východnej Antarktíde. Pribúdajú dôkazy, že vírus herpesu môže spôsobovať Alzheimera. Pre herpes vírusy je pritom typické, že v tele dokážu takpovediac spať. Človek ich v sebe nosí bez toho, aby na seba upozornili. Po istom čase, napríklad pri oslabenej imunite, sa dokážu prebudiť a znova sa začnú množiť. A práve vtedy môžu vírusy urýchľovať tvorbu bielkovín súvisiacich s Alzheimerom a v konečnom dôsledku viesť k zlyhaniu neurónov v mozgu.

Stalo sa to len pred pár týždňami. Kanada sa stala len druhou krajinou na svete, v ktorej je legálne vlastníctvo a užívanie marihuany na rekreačné účely. Kanaďania si tak produkty z marihuany môžu po novom objednávať na internete, nechávať si ich posielať domov poštou alebo zájsť do obchodu. A čo sa následne stalo? Veľká sieť obchodov zaoberajúca sa predajom šišiek a ďalších sladkých zákuskov hlási, že naprieč rôznymi kanadskými provinciami musela pozatvárať svoje obchody. Vraj Kanaďania okamžite vykúpili všetky sladkosti. Akurát že to nie je pravda. -- Ďalšie hoaxy Istá holandská firma vraj najala na prácudeväť sýrskych utečencov, no už po týždni sa v práci nik z nich neukázal, tvrdí nový protimigrantský hoax. V skutočnosti podľa webu Manipulatori.cz bolo chlapcov jedenásť a všetci mali mentálnu poruchu alebo autizmus. A výsledkom bol spor medzi firmou a mestskou radou, ktorá mala projekt zastrešovať. Vraj ruský prezident Vladimir Putindostal svoju hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy. Nuž, podľa webu Antipropaganda.sk nedostal, overiť sa to dá na oficiálnych stránkach tejto iniciatívy. Nejedzte bravčové mäso. Prasatá sa totiž nepotia a keďže sa nepotia, nevylučujú z tela toxíny, takže sa im v telách premnožujú baktérie, z ktorých sa stávajú parazity a tak... V tomto nezmysle je všetko a pravdivé je len to, že prasa síce nejaké potné žľazy má, ale nepotí sa tak, ako sa potia ľudia. Ale to sa nepotia ani kurence či, keď na to dôjde, poriadne sa nepotia ani kravy.

Pri fyzike je to stále hanba. Len nedávno sa stala laureátkou tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku Donna Stricklandová – a to len ako tretia žena v dejinách tohto ocenenia. Diskriminácia žien práve na poli prírodných vied, a predovšetkým fyziky je však oveľa, ale oveľa dlhšia. Siaha stáročia dozadu a sprevádza dejiny odboru, ktorý zväčša spájame s prácou mužov. Ale nielen preto je našou tohtotýždňovou hrdinkou Laura Maria Caterina Bassiová. Ale aj jednoducho preto, že v neľahkých časoch polovice 18. storočia patrila k osobnostiam, ktoré obdivoval napríklad sám Voltaire. -- Ďalšie správy z vedy Letokruhy stromov nehovoria len o ich veku.Nový výskum naznačuje, že sa podľa nich dá sledovať aj zmena pohybu tropických cyklón. Stromy ukazujú, že v priebehu času sa ich pohyb presúva smerom k zemským pólom. Ak chceme zachovať levy aj pre budúce generácie,presnejšie, aby levy prežili v africkej divočine, budeme na to potrebovať zhruba miliardu dolárov ročne. Ukazujú to výsledky medzinárodného tímu vedcov, ktorý sa pozrel na náklady afrických rezervácií a národných parkov. Astronómovia našli dvojicu hviezd, ktorá krúži extrémneblízko pri sebe. Binárnay systém v planetárnej hmlovine M3-1 obehne okolo seba za tri hodiny a vedci predpokladajú, že hviezdy sa čoskoro premenia na novu.

Vedcom sa podarilo úspešne otestovať enzým, ktorý by mohol pomôcť ľuďom zbaviť sa závislosti na nikotíne. Počas pokusov na potkanoch zastavil abstinenčné príznaky. Pokusy prebiehali na Scrippsovej výskumnom inštitúte v Kalifornii. Na základe výskumu, ktorý uverejnil časopis Science Advances, by v budúcnosti mohla vzniknúť odvykacia tabletka pre ľudí. Vedci najskôr naučili potkany, ako si môžu samy podávať nikotín. Stačilo, aby zviera stlačilo gombík, a návyková zložka tabaku mu putovala priamo do žíl. -- Ďalšie správy z medicíny Ľudia s vysokým krvným tlakom by mali myslieť na svoje zuby.Nový výskum naznačuje koreláciu, že ak beriete lieky na vysoký krvný tlak, lepšie budú fungovať, ak máte v poriadku chrup. Kontroverzný výskum na 18 pároch žien dvojičiektvrdí, že ženy, ktorých ukazováky a prstenníky majú rôznu dĺžku, majú väčšiu pravdepodobnosť byť lezbami. Príčinou môže byť dávka testosterónu pri vývoji v maternici. Pacienti s kolorektálnym karcinómom, ktorí dodržiavajú zdravú diétu,majú nižšie riziko smrti. Nová štúdia opisuje, že pacienti, ktorí po diagnóze ochorenia zlepšili aj svoje stravovanie, mali lepšie šance na prežitie.

Zistiť, čo deje pod zemským povrchom, nie je jednoduché. Klasickými spôsobmi sa dokážeme dostať približne dvanásť kilometrov hlboko, čo nie je ani percento z celkovej vzdialenosti k stredu planéty. Vedci však nachádzajú spôsoby, ako sa pozrieť do najväčších hĺbok Zeme inak. Najnovšie tak zistili, že zemské jadro je skutočne pevné. Aj keď nie také pevné, ako naznačovali doterajšie modely. Pri výskume, ktorý publikovali v magazíne Science, vedcom pomohli silné zemetrasenia, ktorých nepatrné ozveny sa od jadra odrážali späť. Pri zisťovaní, čo sa nachádza vo vnútri Zeme, pomáhajú vedcom seizmometre. Zaznamenávajú seizmické vlny, ktoré sa uvoľňujú pri zemetraseniach. Na planéte je obrovská sieť takýchto meracích prístrojov, ktorá umožňuje sledovať, ako sa vlny šíria planétou. -- Ďalšie správy z vesmíru So vznikom planét to môže byť oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli.Okolo mladučkej hviezdy vedci totiž narazili na planetárny systém pozostávajúci z exoplanét veľkých ako Jupiter a Saturn. Hviezda CI Tau má pritom iba dva milióny rokov a vedci nerozumejú, ako sa tak rýchlo mohli okolo protoslnka vyformovať také obrovské telesá. Kľúčom k pochopeniu aktivity čiernych dier by mohli byť magnetické polia. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo z niektorých supermasívnych čiernych dier unikajú do vesmíru ohromné výtrysky a iné sa zdajú pokojné. Astronómovia narazili na obrovský útvar z čias ranného kozmu. Takzvaný galaktický proto-superklaster prezývaný Hyperión sa vytvoril len dve miliardy rokov po veľkom tresku.

Ten príbeh sa asi začínal inak. Nový výskum totiž naznačuje, že s výbuchom Vezuvu, ktorý zničil antické mestá ako Vezuv a Herkulaneum, to mohlo byť zložitejšie. Antické mesto Pompeje totiž bolo zničené výbuchom sopky Vezuv až po 17. októbri v roku 79 nášho letopočtu. A nie 24. augusta 79, ako sa dosiaľ predpokladalo a učilo. Tvrdia to talianski archeológovia, ktorí nedávno v Pompejach objavili nový nápis objasňujúci skutočný čas tejto prírodnej katastrofy. -- Ďalšie správy z vedy V Číne chcú vypustiť umelý mesiac. Čínske mesto Čcheng-tu má ambiciózny plán nahradiť pouličné lampy svetlom z umelého mesiaca. Bol by osemkrát jasnejší ako skutočný a na oblohu by sa mal dostať v roku 2020. Fajčiarom by mohol pomôcť pri odvykaní špeciálny enzým.NicA2-J1 zastaví abstinenčné príznaky, fungovalo to však zatiaľ len u pokusných hlodavcov. Jednou z príčin geniality Leonarda da Vinci mohol byť jeho zrak. Nový výskum naznačuje, že da Vinci mohol mať mierny strabizmus a jeho škúlenie mu pomáhalo lepšie previesť trojrozmerné objekty na dvojrozmerné plátno.

Predseda českého hnutia SPD Tomio Okamura zverejnil 4. októbra na facebooku video, v ktorom ľudí varuje pred vážnymi chorobami šíriacimi sa po Európe. Pôvodcami týchto ochorení sú podľa neho ilegálni migranti, ktorí do Európy priniesli západonílsku horúčku a opičí mor. Okamurovo video však má zásadný faktický problém. Západonílska horúčka sa neprenáša z človeka na človeka a opičí mor neexistuje. Západonílsku horúčku prenášajú len zvieratá, predovšetkým komáre. Prenos takéhoto vírusu z človeka na človeka je možný len teoreticky. -- Ďalšie hoaxy Maďarsko sa vraj vyhrážalo Ukrajine, že ak k hraniciam pošle svoju armádu, má sa nachystať na vojská NATO, ktorej je Maďarsko členom. Je to ale hoax, o ktorom píšu iba ruské médiá. Nič také predstavitelia nášho južného suseda nepovedali. Bývalý viceprezident Spojených štátov Joe Bidenvraj povedal, že Vladimír Putin chce zničiť nový svetový poriadok. Nuž, nepovedal. Povedal, že Rusko hľadá spôsoby, ako rozložiť NATO a Európsku úniu, aby destabilizovalo a oslabilo jednotný, demokratický západ. Najmladší syn Donalda Trumpa, Barron Trump je génius a stal sa šachovým veľmajstrom. Ani táto správa ale nie je pravdivá. Tvrdenie sa prvý raz objavilo minulý rok na istom satirickom webe a je úplne vymyslené.

Keby to s dejinami nedopadlo inak, mohol to byť najväčší astronóm všetkých čias. A možno, kto vie, ak by sme trošku prižmúrili obe oči, ak by sa moderná veda vybrala inou cestou, mohol byť aj jedným z najväčších vedcov. Lenže, Tycho Brahe, ako to už v podobných prípadoch niekedy býva, predbehol svoju dobu. No aj keď ho doba napokon dobehla, preskočila a odšprintovala mu do diaľok, zaslúži si pripomínať. Nielen preto, že pozorovanie považoval za nevyhnutnú súčasť činnosti intelektuála, ktorý sa aspoň trochu chce brať vážne. Ale že dokázal veci, ktoré pred vynájdením ďalekohľadov nik nedokázal lepšie. Preto bol Tycho, pôvodným menom Tyge Ottesen Brahe najväčším astronóm z predastronomických čias. -- Ďalšie správy z vedy Vedci zachytili takmer nepolapiteľné seizmické vlnya pozreli sa, ako vyzerá vnútro našej zeme. Stopy po zemetraseniach ukázali, že Zem je v jadre naozaj pevná, aj keď nie tak, ako ukazovali doterajšie modely. Výskumníci našli najstaršiu rybu, ktorá sa ponášala na dnešné pirane. Fosília z južného Nemecka pochádza z čias pred 150 miliónmi rokov a ukazoval ostré krátke zuby. Dávny predátor sa živil inými rybami. Vedci chcú aby nová misia NASA na Mars letela hneď na dve miesta. Prvé je pozostatkom dávnej riečnej delty a jazera - takže by tam mohli byť hypoteticky stopy po dávnom živote -, druhé zase má niektoré z najstarších skál na planéte. Problémom je, že regióny sú od seba vzdialené 28 kilometrov.

Žiadny z cicavcov to v prírode nedokáže. Panenské počatie existuje len vo svete niektorých plazov, rýb, obojživelníkov a vtákov. Cicavce, a teda aj človek, sú odkázané na sex. No aj pravidlá pohlavného rozmnožovania sa dajú porušiť. Čínski vedci totiž vytvorili myši, ktoré mali oboch rodičov rovnakého pohlavia. A detaily takéhoto výskumu zverejnili vo vedeckom časopise Cell Stem Cell. Zatiaľ čo myšiam s dvoma matkami sa darilo veľmi dobre a dočkali sa aj dospelosti vlastných mláďat, myši s dvoma otcami mali ťažší osud. Niektoré zvieratá nepotrebujú na párenie partnera. Vystačia si jednoducho s tým, čo majú sami k dispozícii vo vlastnom tele. U cicavcov to nie je také jednoduché. Ak by ste sa pokúsili len tak spojiť dve vajíčka či dve spermie, nefungovalo by to. Výsledkom takého „spárenia" by boli mláďatá s vývojovými anomáliami a neschopné života. -- Ďalšie správy z medicíny Ak si myslíte, že podľa prejavu spoznáte klamára, pravdepodobne sa mýlite. Nový výskum hovorí, že verbálne a fyzické znaky lži sa spoznávajú oveľa ťažšie, ako si ľudia zvyčajne myslia. A mnohé znaky, ako napríklad gestá rúk, ktoré si ľudia často spájajú s klamstvom, v skutočnosti častejšie podvedome používame vtedy, keď hovoríme pravdu. Nová technika snímania je výrazne lepšia, keď dôjde na hľadania tumorov. Takzvané 3D mamografy objavia až o tretinu viac rakovinových nádorov. Medicínska marihuana môže pomôcť pacientoms roztrúsenou sklerózou, naznačuje nový výskum. Ukazuje, že má vplyv na symptómy ochorenia, aspoň podľa názoru pacientov. Lekári však až takí optimistickí nie sú, vedci preto hovoria o potrebe ďalšieho výskumu.

V roku 1670 sa na severnej oblohe v súhvezdí Labuť rozžiaril nový objekt. Tam, kde predtým nič nebolo, sa zrazu objavila hviezda, ktorá zas postupne mizla. Do dejín sa tento úkaz zapísal pod menom CK Vulpeculae ako najstaršie pozorovanie takzvanej novy. Dochádza k nej vtedy, keď sa zrazia dve bežné hviezdy. Najnovší výskum v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Societyvšak ukazuje, že dávny úkaz nebol nova, ale celkom nový typ zrážky, ktorý vedci nepoznali. Nova je podľa definície výsledkom stretnutia dvoch hviezd. Najčastejšie ide o hviezdu hlavnej postupnosti, akou je napríklad aj Slnko, a bieleho trpaslíka, ktorý je konečným štádiom života takýchto hviezd. -- Ďalšie správy z vesmíru Ďalší teleskop NASA mal problém, prepol sa do núdzového režimu. Ťažkosti po Hubblovom vesmírnom ďalekohľade má aj teleskop Chandra na obežnej dráhe Zeme. Zrejme ide o zlyhanie gyroskopu. Pri neúspešnom štarte Sojuzu prišlo Rusko aj o unikátny bioprinter.Zariadenie malo poslúžiť na vôbec prvú tlač biologických objektov vo vesmíre. Astronauti mali s pomocou biotlačiarne "vypestovať" malé vzorky ľudskej chrupavky a štítnej žľazy hlodavcov. Astronómovia prakticky zdvojnásobili počet takzvaných FRBs,rýchlych rádiozábleskov z ďalekého kozmu. Pomohol im v tom austrálsky teleskop CSIRO. Dnes stále nevieme, čo tieto pulzy spôsobuje.

Mayovia sú známi pokročilou astronómiou, znalosťami matematiky či architektúrou. No mnohé z častí mayskej civilizácie nám nie sú známe preto, že ich pokrýva hustý prales. Nová štúdia medzinárodného tímu vedcov, ktorého súčasťou boli aj slovenskí vedci - profesor Milan Kováč a doktorand Tomáš Drápel z Univerzity Komenského - teraz odhalila princípy, na ktorých mayské poľnohospodárstvo fungovalo. Štúdiu výskumníci publikovali v superprestížnom vedeckom magazíne Science. To je vo vedeckom svete čosi podobné, ako keď sa športovecstane olympijským víťazom. Ak je výskum z okruhu spoločenských a humanitných vied, je to ešte oveľa oveľa zriedkavejšie. Mayovia žili na polostrove Yucatán a v jeho okolí približne od roku tisíc pred naším letopočtom do roku 1500 nášho letopočtu. -- Ďalšie správy z vedy Vedci objavili hlboko v mori stratený svet. Pod hladinou Tasmanovho mora medzi Austráliou a Novým Zélandom výskumníci narazili na rozsiahlu sieť sopečných podmorských hôr, ktoré sa líšia sa tvarom aj výškou. Od Antarktídy sa môže odlomiť ďalší obrovský kus ľadu. V antarktickom ľadovci Pine Island sa vytvorila veľká, asi tridsať kilometrová puklina, ktorú ukázali satelitné zábery. Len pred rokom sa od Pine Island odlomila kryha s plochou 260 kilometrov štvorcových. Ak by sa celý ľadovec roztopil, hladinu svetových morí by to zvýšil o približne pol metra. Súkromná vesmírna spoločnosť Virgin Galactic tvrdí, že jej prvý let do vesmíru sa odohrá už o niekoľko týždňov. Podľa firmy bude čoskoro na to nasledovať aj jej prvý vesmírny let s ľudskou posádkou.

Poslanci pôsobiaci v Bruseli si môžu počas zasadnutí zdriemnuť, napísať list rodine alebo sa na rokovaniach vôbec nemusia zúčastniť. Vďaka tejto práci si mesačne prilepšia až o 12-tisíc eur, pričom na výplaty sa im skladá aj Slovensko. Fotografie takýchto údajne znudených europoslancov zverejnila 22. septembra facebooková stránka Ruské spravodajstvo. Zábery, ktoré podľa opisu pochádzajú z Bruselu, prezvali v priebehu nasledujúcich dní tisícky ľudí. Autor nimi chcel medzi ľuďmi vzbudiť negatívne emócie voči Európskej únii, na čo poukázal aj portál antipropaganda.sk. Koláž je však v skutočnosti zmesou sfalšovanýcha neoveriteľných fotografií. Niektoré z nich už v minulosti kolovali na stránkach ako Pinterest alebo Reddit, kde tiež poukazovali na „flákanie sa“ poslancov. -- Ďalšie hoaxy Migranti vo Švédsku strhli sochu Krista.Akurát že to nie je pravda a dezinformátori opäť zrecyklovali staré fotografie, ktoré nafotila spravodajská agentúra Reuters a v skutočnosti pochádzajú z Čile. Video, na ktorom leje údajná „feministka“ mužomdo rozkroku bielu tekutinu a ktoré sa tak šírili sociálnymi sieťami, je pravdepodobne manipuláciou, ktorú vytvorila priamo proruská propaganda. Podľa Manipulatori.cz dokonca niektorí účastníci videa priznali, že zaň dostali zaplatené. Vraj istá britská univerzita zakázala svojim študentom tlieskať. Nuž, nezakázala. Manchesterská univerzita len povedala, že na stretnutiach zástupcov študentov môžu používať namiesto potlesku aj vyjadrenie zo znakového jazyka pre nepočujúcich. Kto chce tlieskať, tlieskať naďalej môže.

Skúste sa vžiť do tej situácie. Je polovica 19. storočia, veda už má sformované svoje základy, no v mnohom stále pripomína skôr alchýmiu ako chémiu, skôr náhodné hádanie ako skutočné vedenie. A jedným z najzaujímavejších odborov je skúmanie elektrickej energie a jej správania. Mladý Gustav Kirchhoff sa narodil do relatívne dobre situovanej rodiny, čo mu umožnilo študovať na školách. Vzdelanie získal na univerzite v Konigsbergu, čo je dnešný Kaliningrad. A keďže mal šťastie, jeho učiteľmi sa stali Carl Gustav Jacob Jacobi, ktorý položil základy teórie čísiel či eliptických funkcií, ale údajne aj taký Carl Friedrich Gauss. Že mladík je supertalentom, ale dokázal už veľmi skoro. Už ako dvadsaťdvaročný totiž sformuloval mladý Kirchhoff čosi, čo dnes voláme zákonmi nesúcimi jeho meno. Dnes to považujeme za banálne vedenie, no v jeho čase to takým nebolo. -- Ďalšie správy z vedy Výbuch sopky Vezuv vyparil ľuďom krv, potom im vybuchli lebky. Ukázala to nová analýza kostí a kostrových pozostatkov na mieste dávneho mesta Herkulaneum. Takmer všetci v meste pri výbuchu vulkánu zahynuli. Vedci našli spojenie medzi hmotnosťou a skorou pubertou.Výskum naznačil, že nadváha v mladom veku môže u niektorých dievčat spustiť akúsi molekulárnu reťazovú reakciu, ktoré vedie ku skoršiemu nástupu puberty. Pracovné miesta, ktoré umožňujú zamestnancomsedieť aj stáť popri práci na počítači, nielenže redukujú čas strávený posediačky. Nový výskum ukazuje, že majú pozitívny dopad aj na pracovný výkon a na psychické zdravie ľudí.

Soplíme, kašleme, kýchame. Cítime sa mizerne... a tak siahneme pod múdrosti našich starých mám. Dopujeme sa veľkými dávkami vitamínov, varíme si slepačí vývar. Otázkou ale je, či sú to práve dobré postupy. A tak sme sa pozreli, čo na to hovorí veda. Ľudské telo totiž využíva vitamín C na množstvo dôležitých procesov. Napomáha správnemu fungovaniu imunity, štruktúre kostí, tvorbe hormónov nadobličiek, vstrebávaniu železa a zdraviu pokožky. Problémom je, že telo si tento vitamín nedokáže vyrobiť samo. Do tela sa dostáva prostredníctvom stravy, zvyčajne v podobe citrusov, paradajok, bobuľovej a zelenej zeleniny. S príchodom chladnejších mesiacov sa však niektorí ľudia rozhodnú namiesto väčšieho množstva čerstvej zeleniny radšej dopĺňať dôležitú živinu tabletkami. Doplnky síce obsahujú veľkú dávku vitamínu, no iné živiny v nich chýbajú. Má to teda nejaký zmysel? -- Ďalšie správy z medicíny Vedci sa rozhodli využiť umelú inteligenciuna zlepšenie odhaľovania Parkinsonovho ochorenia. Vytrénovali počítač, ktorý teraz dokáže pacientov odhaliť len na základe toho, ako ľudia hýbu svojimi končatinami. Vojaci, ktorí slúžia na radarových základniacha sú tak vystavení vysokým dávkam žiarenia, prenášajú mutácie svojich génov na svoje potomstvo častejšie, ako rodiny bez vystavenia žiareniu. Genetici zistili, prečo majú sibírski huskyovia modré oči. Analýza 6-tisíc psov ukázala, že dôvodom je mutácia na psom chromozóme 18.

Ešte kúsok, a potom dlhý skok do neznáme. Dobre, opustenie našej slnečnej sústavy takto nevyzerá. Nie to žiadna jednorazová udalosť, nestane sa to náhle, nie je to skok z útesu do neznáma. No aj tak je to veľký symbolický krok. A teraz sa zdá, že tento krok urobí už druhé ľuďmi vyrobené teleso. Ku hranici našej slnečnej sústavy sa blíži aj sonda Voyager 2. Nástroje zariadenia od konca augusta zaznamenali päťpercentný nárast kozmického galaktického žiarenia z okolitého vesmíru. Znamená to, že vplyv začína preberať medzihviezdny priestor. Takéto kozmické žiarenie tvoria rýchlo sa pohybujúce častice, ktoré vznikli mimo našej slnečnej sústavy. Časť z nich zastaví vplyv Slnka, no na hranici sústavy sila našej hviezdy nedokáže zastaviť všetky častice. -- Ďalšie správy z vesmíru Prvý vesmírny let s posádkou na súkromnej kozmickej lodi Dragon-2 by sa mal uskutočniť v júni 2019. Spoločnosť SpaceX tiež sľubuje, že testovací let bez posádky by sa mal odohrať už v januári. V roku 1670 si ľudia mohli na oblohe všimnúť zaujímavé divadlo. Vedci teraz zistili, že to nevybuchla nova, v skutočnosti malo dôjsť k zrážke dvojice hviezd. Zraziť sa mali biely a hnedý trpaslík, pozostatky po tejto zrážke dnes voláme CK Vulpeculae v súhvezdí Líšky. Americká NASA už nasmerovala sondu New Horizons k tajomnému objektu Ultima Thule. Sonda, ktorá v júli 2015 preletela okolo trpasličej planéty Pluto, preletí okolo planétky 1. január 2019.

Vesmír je neznáme miesto. Alebo presnejšie, miesto, kde je toho plno neznámeho. Napríklad, za Plutom sa len v našej slnečnej sústave ukrýva množstvo objektov, o ktorých ani poriadne netušíme. A jedna, kto vie, možno, dúfame, obrovská planéta. Teraz výskumníci narazili na objekt, ktorý hypotézu o existencii Deviatej planéty podporuje . Štúdiu o ňom vedci publikujú v magazíne The Astronomical Journal. Objav trpasličej planéty s priemerom približne tristo kilometrov pritom prišiel vďaka šťastnej zhode náhod. Na dĺžke celých deväťdesiatdeväť percent jej obežnej dráhy by bola príliš nejasná, aby sa dala vôbec spozorovať. -- Ďalšie správy z vedy Inžinieri zo spoločnosti Lockheed Martin predstavili návrh recyklovateľného landeru pre misie na Mesiac. Má priestor pre štvorčlennú posádku a mal by ľudí a náklad dopraviť na našu prirodzenú družicu a späť. V Yellowstone vybuchol gejzír. A vyvrhol odpadky, ktoré doň hádzali neporiadni turisti. Pritom takéto cudzie predmety môžu poškodiť vzácne pramene. Polovica kosatiek môže zmiznúť. Ohrozujú ich totiž zakázané polychlórované bifenyly, ktoré sa dostáva do potravinového reťazca zo skládok. Chemikálie matky navyše prenášajú na mláďatá.

Starnutie nie sú iba šedivé vlasy a vrásky na čele. Vlastnou starobou si prechádzajú aj vaše bunky. No kým imunita mladého tela sa takýchto buniek dokáže zbaviť, starému človeku obrana zlyháva. Staré a poškodené bunky sa preto hromadia v tele a poškodzujú aj okolité tkanivá. Vedci teraz našli prírodnú látku, ktorá dokáže brániť dopadom poškodených buniek a významne tak vplýva na zdravie a dĺžku života. Účinky látky ukázali vo výskume na myšiach a výsledky uverejnili vo vedeckom časopise EBioMedicine. -- Ďalšie správy z vedy Výskumníci prišli s novým nástrojom, ktorý vie na základe informácii z DNA predpovedať výšku ľudí. Dôležitejšie však je, že okrem toho dokáže aj odhadnúť riziko niektorých ochorení: napríklad problémov so srdcom. Dnešní ľudia získali časť svojej imunity vďaka neandertálcom. Analýza kúskov DNA zdedenej po neandertálcoch ukázala, že tieto gény nám poskytujú ochranu proti niektorým vírusom. Na asteroide Ryugu pristál ďalší japonský modul, ktorý preskúma jeho povrch. Planetárna sonda Hajabusa 2 vyslala na teleso zariadenie, ktoré nesie kamery, meracie zariadenia a mikroskop. Na opačnú stranu planétky už misia vyslala dva skákacie pozorovacie roboty.

Niekedy je v živote dôležité to, čo človek spraví. Ale niekedy je prinajmenšom rovnako dôležité to, čo človek neurobí. A platí to aj vo svete vedy: a jedným z najdôležitejších prípadov z vedy relatívne súčasnej, z vedy 20. storočia je nemecký fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za objav difrakcie röntgenových lúčov na kryštáloch Max von Laue. Prečo to hovoríme? Pretože nielenže Laue bol veľkým fyzikom svojich čias, veľkým vedcom, priateľom Alberta Einsteina a ďalších skvelých mužov a žien svojej doby, no keď na to došlo, vedel byť hlasným kritikom nacistov – a to v časoch, keď už riskoval nielen kariéru. Byť odvážnym, chrániť slobodu, vrátane slobody bádania, neignorovať fakty v prospech zvrátenej ideológie a snažiť sa pomáhať, je čosi, čo treba oceniť. Aj keď by sme nehovorili o nositeľovi Nobelovej ceny. -- Ďalšie správy z vedy Aj keď vesmírna sonda Cassini je už po smrti, objavy stále prináša. Jej dáta napríklad teraz ukázali, že na Saturn stále padá prstencový dážď: drobné častice a plyny. Vytvárajú akýsi prstencový lejak, ktorý tvorí najmä vodík. V Pompejach objavili vedci nové zachované nástenné maľby. Fresky v dome ukazujú pávy, hady, oblohu s vtákmi a postavu, ktorá ma polovicu tela muža a druhú polovicu psa. Výbuch sopky Vezuv zničil Pompeje 24. augusta roku 79. Slaninu či šunku vedci spojili so zvýšenýmrizikom rakoviny prsníka. Potraviny ako sú párky, slanina, saláma či šunka môžu podľa nového výskumu zvýšiť riziko ochorenia o deväť percent.

Dotyky, objatia a bozky nie sú prázdne gestá. Značia náklonnosť, vyjadrujú snahu nadviazať spojenie alebo sú prejavom potrieb. V závislosti od kultúry nesú rôzne typy dotyku odlišný význam. U ľudí vyjadrujú predovšetkým nehu či rešpekt, no primáty si nimi okrem spojenia určujú aj hierarchiu. Dotyk pritom nemá univerzálne pozitívny náboj. O tom, či sú objatia, či bozky vhodné a vítané, rozhoduje ich kontext. Vedci pritom opakovane spejú k rovnakému záveru - dotyk, ktorého súčasťou je aj objatie a bozk, je zásadnou súčasťou ľudského života. Umožňuje deliť sa o emócie, pestuje nielen romantické vzťahy a prospieva zdraviu. Aj aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré ovplyvňujú proces myslenia, učenia sa a reakcie a fyziologické podnety. -- Ďalšie správy z medicíny Novoobjavená chemická látka môže vysvetľovať, prečo sú celozrnné produkty pre nás zdravšie. vedci zistili, že obsahujú betaín, ktorý má priaznivý vplyv na mnohé veci, napríklad na metabolizmus gukózy. Aj príležitostné či umiernené pitie je problémom. Nový výskum naznačuje, že aj aj jediný pohárik denne zvyšuje riziko predčasného úmrtia asi o 20 percent. Sexuálne obťažovanie a útok vedú aj k problémomv budúcnosti. Nový výskum naznačuje, že majú významný vplyv na fyzické a mentálne zdravie žien v strednom veku.

Ak chcete vyrobiť poriadne magnetické pole, potrebujete laboratórium, prístroje, a trochu šikovnosti. Niečo takéto si zrejme povedali vedci a inžinieri na Tokijskej univerzite a pustili sa do experimentu. Ich cieľom bolo vytvoriť najsilnejšie magnetické pole. Také, ktoré by bolo približne štyristokrát silnejšie, než vytvárajú prístroje na magnetickú rezonanciu alebo päťdesiat miliónov ráz silnejšie ako je zemské magnetické pole. Nakoniec sa im to podarilo... na chvíľu. Štúdiu výskumníci publikovali v magazíne Review of Scientific Instruments. Magnetické polia sa určujú pomocou magnetickej indukcie, ktorá sa meria v jednotkách tesla (T). Jednotka je pomenovaná po srbskom vynálezcovi Nikolovi Teslovi. -- Ďalšie správy z vesmíru Ďaleko za Plutom astronómovia objavili ďalší veľký objekt, ktorého obežná dráha podporuje hypotézu o existencii deviatej planéty. Teleso 2015 TG387 má priemer asi 300 kilometrov a extrémne pretiahnutú obežnú dráhu, takže sa k Slnku nikdy nepriblíži na viac ako 80 astronomických jednotiek. NASA uspala Keplerov vesmírny ďalekohľad. Kozmické observatórium totiž stratilo schopnosť presne sa zamerať na vzdialené objekty, operátori sa preto rozhodli, že teleskop uspia. Vedci našli v blízkosti našej Mliečnej cesty štyroch nových susedov. Trpasličie galaxie obklopujú našu vlastnú galaxiu a podarilo sa ich odhaliť vďaka novým dátam z Magellanovho ďalekohľadu v Čile.

Keby svet nemal včely, mohol by sa zrejme rozlúčiť s mnohými obľúbenými pôžitkami. Žiadna káva, čaje, či ovocie. Nehovoriac o ekonomike a miliónoch pracovných miest. Raz to však môže nastať, OSN už niekoľko rokov varuje, že včelám hrozí vyhynutie. Včely totiž miznú rýchlo a vedci nevedia, prečo presne. Medzi podozrivých zaraďujú rôzne štúdie pesticídy, klimatickú zmenu aj vírusy. Najnovší výskum v prestížnom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciencesukazuje na ďalšieho vinníka: na chemikáliu glyfosát. Látku dosiaľ považovali za neškodnú pre zvieratá a už viac ako štyridsať rokov sa používa proti burine v záhradách a na poliach. -- Ďalšie správy z vedy Matematik tvrdí, že našiel riešenie 160-ročnej záhady.Michael Atiyah údajne našiel dôkaz platnosti Riemannovej hypotézy, odborníci sú však stále opatrní a jeho riešeniu nedôverujú. Raketa Ariane-5 má za sebou stovku štartov. Na svojom jubilejnom lete vyniesla do vesmíru dve veľké telekomunikačné družice. Nepodceňujte sa. Nie ste takí otravní, ako si myslíte, naznačuje nová štúdia. A tiež ukazuje, že svojim najväčším kritikom bývame my sami.

To všeobecne rozšírené tvrdenie by mohlo znieť nejako takto: internet môže za konšpiračné teórie. A keby nebolo internetu a sociálnych sietí, hovoria technopesimisti, asi by sme žili v lepších alebo aspoň pokojnejších demokraciách. Nuž, pravdepodobne to nie je pravda. Alebo si to aspoň myslí Karen Douglasová z Kentskej univerzity, ktorá v texte pre The Conversationcelkom presvedčivo argumentuje, že s konšpiráciami a konšpiračnými teóriami je to oveľa zložitejšie. V prvom rade totiž podľa nej nie je pravda, že vďaka internetu ľudia rôznym konšpiračným teóriám veria viac. V skutočnosti časť ľudí na konšpirácie verila vždy. Antisemitské boli široko rozšírené úž trebárs za čias starovekého Ríma a – vlastne – existujú dodnes. -- Ďalšie hoaxy Na dôchodcov útočí hoax, ktorý má podľa Manipulatori.cz vrátiť seniorom sluch. Stačí, ak zaplatia zhruba 40 eur v prepočte. Podobný podvod sa objavil v Česku, Bulharsku či v Maďarsku a, samozrejme, žiaden zázračný prostriedok neponúka. Pretože nejestvuje. Vraj najlepší priatelia, vraj slon sa skamarátil s levmia nosí levie mláďa. Nuž, aj takáto rozkošná fotografia sa šíri sociálnymi sieťami, no nezobrazuje realitu. Je to reklamná fotografia juhoafrického Krugerovho národného parku a vytvorili ju tento rok ako prvoaprílový žart. Soros sa už naplno používa aj v americkom politickom zápase. Najnovšie vraj žena, ktorá obvinila Trumpovho nominanta na sudcu Najvyššieho súdu, má mať kontakty s týmto americkým finančníkom. Akurát to nie je pravda, falošná správa si zamieňa dve rôzne osoby.

Niekedy nie je až také dôležité, aký máte výsledok. Dôležitejšie je, ako ste sa k nemu dopracovali. A dôležitejšie je to preto, že potrebujete pochopiť princípy metódy, ktorou je správne postupovať. Nie, to nie je poučka zo skúšky nejakej vysokoškolskej matematiky, to je úplný základ toho, čo dnes voláme vedou. Veda je taká úžasné, taká užitočná, taká výnimočná v dejinách ľudskej kultúry nie preto, že vytvára akýsi súbor tvrdení a poučiek a zákonov. Je takou výnimočnou preto, že veda, to je vlastne vedecká metóda. Jedným z jej prvých priekopníkov bol taliansky mysliteľ z renesančných čias, človek, o ktorom väčšina ľudí asi vôbec nepočula. Desaťročia pred otcami modernej vedy, pred časmi Galilea Galileiho, Francisa Bacona a René Descartesa žil Bernardino Telesio. A tvrdil niečo, čo dnes považujeme za úplne banálne, no vtedy to spôsobilo revolúciu. Že poznanie má začať pozorovaním. -- Ďalšie správy z vedy Baktérie už používajú 2,7 miliárd rokov rovnaký mechanizmus. Používajú ho, keď vytvárajú spóry. Vedci skúmali, ako takýto systém funguje a zistili, že spúšťač na štart procesu je takmer tri miliardy rokov rovnaký. Jasné, asi si to všetci myslíme, ale teraz existuje aj vedecký dôkaz. Výskumníci naozaj našli spojitosť medzi hladom a zmenami nálady. Rýchle zmeny hladiny glukózy môžu meniť naše správanie. Astronómovia prvý raz narazili na ohromnépiesočné búrky na Saturnovom Titane. Mesiac je tak tretím telesom po Zemi a Marse, kde podobný úkaz pozorovali.

Telefón máte takmer neustále pri sebe. Beriete si ho na záchod, šúchate po jeho obrazovke pri ceste do práce, niektorí doň dokonca pozerajú aj keď kráčajú po ulici. Stále však existujú ľudia, ktorí sa svoj spoločenský život rozhodli žiť iba v offline svete. Nepoužívajú smartfóny, nemajú účty na instagrame, facebooku, whastappe, snapchate či twitter. Niektorí dokonca odmietajú používať aj email. V novej štúdii vo vedeckom časopise Sociological Research Onlinesa autori rozhodli preskúmať životy 50 takýchto ľudí. Dospeli k trom hlavným zisteniam, ktoré sa "online ľudia" môžu naučiť od odpojených. Napriek tomu, že telefóny a sociálne siete zvyšujú stres, riziko vzniku depresie, a svojou modro žiariacou obrazovkou narúšajú spánok, telefónu sa zrejme len málokto dobrovoľne vzdá. -- Ďalšie správy z medicíny Čistiace prostriedky spojili nový výskum s detskou obezitou. Dôvodom je, že pri ich používaní sa deťom zmenila črevná mikroflóra. Problémom výskumu však zatiaľ je, že vedci nevylúčili dostatočne iné faktory. Rakovinové bunky sa naučili unikať pred imunoterapiou. Vedci chceli zistiť, prečo u niektorých pacientov nezabrala a rakovina sa vrátila. Ukázalo sa, že tumor dokázal skryť gén, na ktorý cielili imunitné bunky. Pre bábätká je najlepšie mlieko priamo z prsníka. Nový výskum naznačuje, že takéto mlieko odležané vo fľaške nemá taký dobrý vplyv na hmotnosť detí. No aj takéto mlieko je lepšie ako náhrady mlieka.

Aj keď je seriálový Star Trek stále len vedeckou fikciou, v niektorých ohľadoch bol prekvapivým vizionárom. Fyzici napríklad ukázali, že jeho warpový pohon je teoreticky možný, aj keď prakticky asi nevyrobiteľný. A aj keď teleportovať vieme zatiaľ len informáciu, dnes už máme smartfóny ako multifunkčné vreckové zariadenia. Teraz, navyše, astronómovia zistili, že planéta Vulkán, domov Spocka, jednej z kľúčových postáv Star Treku existuje presne tam, kde ju seriál pred desaťročiami predpovedal. Novoobjavená Zemi podobná planéta sa dokonca nachádza v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Štúdiu publikovali v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. -- Ďalšie správy z kozmu Rovery zo sondy Hajabusa 2 poslali prvé zábery z asteroidu Ryugu. Zariadenie však v skutočnosti nie sú vozidlá, skôr akési hopsáče, keďže po telese sa pohybujú drobnými prískokmi. Rusko sa nezúčastní na spoločnom medzinárodnom projekte stanice na orbite Mesiaca. Spolupracovať na ňom malo s US. Krajina spustí svoj vlastný program nepilotovaných letov na Mesiac v roku 2021. Vedci teraz po prvý raz narazili na hmotu padajúcu do čiernej diery pri zhruba 30-percentnej rýchlosti svetla. Supermasívna čierna diera sa nachádza asi miliardu svetelných rokov ďaleko v súhvezdí Vlasy Bereniky.

Prvočísla udivujú svojou nepredvídateľnosťou. Dva, tri, päť, sedem, jedenásť, trinásť, sedemnásť, devätnásť, dvadsaťtri, dvadsaťdeväť, tridsaťjeden. Čím ďalej idete, tým sa zdajú rozmiestnené zriedkavejšie. Alebo aj nie? Nový výskum naznačuje, že výskyt prvočísel možno predsa nie je len takým náhodným. Vedci totiž narazili na unikátny vzor v rozmiestnení prvočísel, ak si ich predstavíte ako fyzický útvar. A prekvapivo sa podobá na vzor rozmiestnenia atómov v určitých prírodných kryštáloch. Objav opisujú vedci v odbornom magazíne Journal of Statistical Mechanics: Theory and Experiment. -- Ďalšie správy z vedy Britský satelit RemoveDebris úspešne vyskúšal technológiu, ktorá by mohla pomôcť s odpadom na obežnej dráhe našej planéty. Podarilo sa mu roztiahnuť sieť, ktorá by mala takýto odpad zachytávať. Zápalové procesy môžu byť aj dobré. Nový výskum ukazuje, že môžu byť kľúčové pri prevencii infarktu a mŕtvice. Totižto, telu dávajú informáciu o tom, či sa už podarilo napraviť poškodené miesta. Vedci zistili, že baktérie dokáže meniť svoj povrch tak, aby zvýšili svoju odolnosť voči najčastejšie používaným antibiotikám. Výskum tiež odhalil, ako tento proces fungujú, čo by nám mohlo pomôcť v hľadaní budúcich liekov.